Súostrovie Moluky v Bandskom mori Tichého oceána dnes patrí Indonézii. Kedysi však bolo všetko inak. Ostrovy korenia, ako sa Molucké ostrovy nazývajú, v 16. a 17. storočí prilákali najväčšie námorné národy Európy.
S vidinou veľkých ziskov robili Európania všetko preto, aby zvýšili svoj vplyv v tejto oblasti juhovýchodnej Ázie. Moluky sa stali jednou z najväčších obchodných križovatiek všetkých čias. Obchodovalo sa tu práve s muškátom a klinčekmi.
Monopol na obchod

Pri prechode trhom v Ternate len skromne cítiť niekdajšiu veľkú slávu tohto miesta, hoci je to najväčšie mesto na Molukách. Práve sultanát v Ternate bol hlavným cieľom záujmu mnohých kolonizačných a objaviteľských krajín. Moluky boli v tomto smere unikátne.
Len tu rástli muškát a klinčeky, ktoré sa v súčasnosti používajú ako koreniny na celom svete. Keď ešte neexistovali chladničky, korenie sa používalo aj na konzervovanie potravín, aj preto malo vysokú cenu.
Od 16. do 19. storočia sa tu vystriedali všetky európske námorné krajiny. Korenie malo takú vysokú cenu, že každý chcel vlastniť monopol na obchodovanie s ním a bránil akémukoľvek vývozu nespracovaných rastlín, aby sa nepreniesli semienka a nepestovali ich inde.
Domorodcom, ktorí odmietli spoluprácu, boli schopní podpáliť lode, vypálili a vyvraždili celé dediny či ostrovčeky. Napríklad na Bandské ostrovy potom priviezli už len svojich otrokov a domorodci tu zmizli zo svet