Prvú motorku si Martin Magnusek kúpil, keď mal 21 rokov. Po čase mu však už nestačilo podnikať na nej len krátke víkendové výlety a hneď ako motorku v roku 2012 vymenil za väčšiu, cieľovou destináciou sa stal Balkán.

Keď sa vracal domov z tureckého Istanbulu, vedel, že práve takto chce cestovať. „Na motorke je všetko oveľa intenzívnejšie. Človek dokáže lepšie precítiť krajinu a jej vône či dostať sa na miesta, kam to autom nie je možné. Na druhej strane intenzívnejšie cíti to, keď prší. Aj o tom sú zážitky,“ smeje sa Martin.
Pred šiestimi rokmi sa český cestovateľ rozhodol, že jazdiť bude sám. Nechcel byť však len slobodnejší. Medzi miestnych takto lepšie zapadol a oni sa vždy rýchlejšie osmelili dať sa s ním do reči či pozvať ho k sebe domov.
NA SÚDE V KAZACHSTANE
V roku 2013 sa Martin vydal na svoju dvojmesačnú cestu po Mongolsku, prvú sólovú.
„Snažil som sa teda predísť všetkým problémom, ktoré by ma mohli postretnúť. Kúpil som si spoľahlivú motorku, všetky víza som si vopred vybavil, detailne som poznal cestu. Bolo to teda už iba o mne, či to vydržím,“ rozpráva Martin.
A cesta naozaj išla dobre, až kým pri odchode z Kazachstanu na hraniciach nezistil, že vízum mu vypršalo. Už štyri dni bol v krajine nelegálne. Musel sa vrátiť 350 kilometrov späť na imigračnú políciu, kde Martinovi oznámili, že na druhý deň s ním bude súd.
„Sudkyňa mala rozhodnúť, či pôjdem do väzenia, alebo zaplatím pokutu. Nakoniec mi dala na výber a ja som uhradil pokutu vo výške 10-tisíc českých korún. Dnes by som sa už rozhodol inak a radšej by som jeden deň vo väzení vydržal. V tej chvíli som sa však na hrdinu hrať nechcel,“ hovorí s úsmevom Martin.