
S ud má ako človek hlavu, brucho aj krk - taký pocit navodí rozhovor s výrobcami tradičných drevených sudov.
Na Slovensku ich nie je veľa. Väčšina je v dôchodkovom veku a žijú najmä na Honte v Pukanci a v Banskej Štiavnici.
Cesta k sudom
Do Pukanca sme prišli tesne po miestnych remeselných trhoch, kamchodieva aj miestny debnár Ladislav Hruškovič. Jeho dom sa dá spoznať ľahko, pri bráne má zavesený malý sud s menom.
Aj jeho dedo a otec boli debnári. Ešte pred vojnou otec kúpil dom aj s dielňou, lebo remeslu sa vtedy darilo.
Syn ako jediný z 10 detí zostal v rodnom kraji, ale debnárstvu sa pôvodne nevenoval. Po strednej škole pracoval na údržbe drevoobrábacích strojoch v Leviciach.
Kontakt s drevom a sudmi nikdy nestratil. „Už ako deti sme otcovi museli pomáhať, pucovať sudy a kade,“ hovorí majster Hruškovič. Po škole tiež pomáhal v otcovej dielni s prípravou. „Nikdy som celý sud neurobil, to som nechával na otca."