Roman Púchovský sa sťahoval zo Senca do Bratislavy štyri víkendy svojpomocne s rodinou a s prenajatým autom. Sťahovaciu firmu si neobjednal z viacerých dôvodov. V prvom rade mal veľa času na vypratanie bytu. “Preto som nepotreboval profesionálov, ktorí by mi vyprázdnili byt za pol dňa,“ vysvetľuje.
Nechcel tiež, aby mu cudzí ľudia balili jeho osobné veci. Napokon ho odradila aj potenciálna cena sťahovania, ktorá by ho vyšla na niekoľko stoviek eur, keďže presun medzi mestami je drahší.
Čas verzus peniaze
Bežná rodina na Slovensku sa sťahuje raz za niekoľko rokov. Výhodou svojpomocného sťahovania je to, že majiteľ bytu má celý proces pod kontrolou.
Keď je rodina dobre zorganizovaná, zvládne trojizbový byt presťahovať za dva až tri dni. Musí pritom rátať s nákladmi na požičanie väčšieho auta, na benzín, na škatule či vrecia. Svojpomocné sťahovanie znamená aj zabratý víkend, ktorý by sa dal stráviť príjemnejšie. Nehovoriac o tom, že sťahovanie býva fyzicky náročné a bez výťahu treba prejsť tisícky schodov.
Pri rodinnej sťahovačke človek spravidla nepočíta s tým, že sa niekto zraní alebo sa poškodí požičané auto. Dodávka z autopožičovne je síce poistená, ale sťahovač sa v prípade poistnej udalosti nevyhne spoluúčasti.
