BRATISLAVA. Telesná hmotnosť alebo stav nasýtenosti nemajú žiaden vplyv na to, koľko respondent nafúka po vypití nealkoholického piva s malým obsahom alkoholu.
Preukázali to znalci z Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Univerzitnej nemocnice Martin.
Ako prebiehala expretíza
Experti vykonali expertízu na 50 dobrovoľníkoch. Najmladší účastník mal 22 rokov, najstarší 73.
Znalci sa snažili, aby skúmali hladných či práve najedených, športovcov aj nešportovcov, a dbali tiež na široké váhové rozpätie.
Dôležitý faktor bol aj to, aký majú dobrovoľníci stav chrupu. Aj prítomnosť mostíkov totiž môže ovplyvniť zotrvanie alkoholu v ústnej dutine.
Z výsledkov vyplýva, že reči ako "tuční znesú viac" alebo "dôležité je zjesť veľa mastného" vôbec neplatia. Analýza ukázala, že bezprostredne po vypití pol litra nealko piva s 0,5 % alkoholu bol výsledok dychovej skúšky rovnaký u tých, ktorí boli na lačno, a rovnaký aj u sýtych.
Váha nerozhodovala
Najviac pritom nafúkal 89-kilový muž so stredne plným žalúdkom, a to 0,13 mg/l. Najmenej, 0,04 mg/l, nafúkali najedený 115-kilový muž a tiež 70-kilová stredne najedená mladá žena.
Ktorí politici museli vysvetľovať alkohol (fotogaléria ) Čítajte To, že váha nerozhoduje, bolo možné vidieť aj pri 55-kilovej stredne najedenej žene a 100-kilovom mužovi s plným žalúdkom.
Obaja nafúkali rovnakých 0,08 mg/l. Expertíza vylúčila, že by lepší výsledok mali napríklad športovci. Ľudia s nadpriemernou športovou aktivitou totiž nafúkali 0,06 mg/l, ale aj dvakrát toľko.
Rovnako to platí aj pri ľuďoch, ktorí sú nalačno. Bez ohľadu na ich váhu nafúkali od 0,04 mg/l po trojnásobok. Všetci však už po piatich minútach nemali v dychu ani štipku alkoholu. Ak si teda za volant po vypití nealka s 0,5 % alkoholu sadne chudý alebo obézny, hladný či sýty alebo športovec či nešportovec, u všetkých môžu ísť obavy z pozitívnej dychovej skúšky bokom.
Z akých potravín nafúkate
Podobne to funguje aj pri ďalších nápojoch či potravinách bežnej spotreby. Dychovú skúšku ihneď po požití môžu skresliť aj ovocné džúsy, ústne spreje s obsahom liehu, lieky a kvapky či dokonca aj grgnutie.
V ústnej dutine totiž zostáva malé množstvo alkoholu, ktoré sa pri 'fúkaní' dostane do drägra, a falošne tak narastá koncentrácia etanolu v dychu.
"Etanol je prirodzenou súčasťou aj produktom ľudského metabolizmu. Náš organizmus si malé množstvo etanolu, ktorý je potrebný v chemických procesoch, nepretržite vytvára a následne odbúrava," vysvetlil docent Ľubomír Straka s tým, že v krvi a dychu človeka sa preto môže aj bežne nachádzať určitá minimálna hodnota.
Do tela sa môže dostať vypitím rôznych ovocných štiav či neálk s vysokým obsahom cukru, ktoré neboli dostatočne zakonzervované, a procesom kvasenia v nich vzniklo malé množstvo alkoholu. Zradné môže byť dokonca aj samotné ovocie.
