Na skorší odchod do dôchodku t lačia predovšetkým odborári. Nepáči sa im automatické nastavenie, podľa ktorého sa bude penzijný vek meniť každoročne, a to podľa strednej dĺžky dožitia.
„Zvýšenie dôchodkového veku o štyri mesiace a sedemnásť dní v priebehu dvoch rokov nezodpovedá priemernému veku dožitia ani zdravotnému stavu populácie na Slovensku,“ upozornil Jozef Kollár, prezident Konfederácia odborových zväzov.
Len do 64 rokov
Podľa J. Kollára je reálne, že pri tomto nastavení pôjdu súčasní tridsiatnici do starobného dôchodku vo veku 68 rokov. Preto žiadali v petícii maximálny vek zastropovať na 64 rokoch.
S nápadom sa stotožnili koaličné strany Smer a SNS. S podporou niektorých opozičných subjektov by mohli presadiť vek odchodu do dôchodku cez ústavný zákon. Takýto postup však vyvolal odpor odborníkov.
Klub ekonomických analytikov v otvorenom liste upozornil, že by to znamenalo krok späť pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií a ohrozenie budúcich dôchodkov.
„Tým, že sa zaviedol automatický mechanizmus, sa zároveň predišlo pravidelnému politickému boju o to, či a o koľko dôchodkový vek zvyšovať,“ dodali analytici.
Aby štát vedel neskôr zaplatiť dlhší čas strávený v dôchodku, bude musieť zvýšiť už dnes vysoké odvody, znížiť priznávané dôchodky alebo akceptovať výrazne viac kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia.
(zdroj: Fotolia)Záchranné koleso pre rozpočet skúsilo pridať do debaty ministerstvo financií, ktoré predstavilo nápad podmieniť ústupok odborárom priaznivým vývojom verejných financií.
Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz vraví, že keby sme verili ilúzii, že vo vláde a parlamente budú zodpovední politici, tak by to bolo v poriadku. Na vyjadreniach poslancov však podľa neho vidíme, že slovenská realita je inde.
„Naviazanie veku odchodu do dôchodku na dlhovú brzdu by mohlo spôsobiť opak, politici by mohli uvoľniť brzdu zo strachu pred posúvaním veku odchodu do dôchodku,“ obáva sa.
