V Jarnej, časti dediny Cífer pri Trnave, práve odkvitá makové pole. Z makovíc veľkých ako orech odpadávajú posledné lupienky, biele, červené a cyklámenové.
Ani semienka vnútri nebudú jednofarebné, maku sú totiž štyri druhy. Okrem najznámejšieho modrého je aj biely, hnedý a sivý.
Všetky štyri druhy pestuje Gabriela Čechovičová na 10 až 15 hektároch, všetky práce obstaráva sama len s jedným zamestnancom a pri zbere s pomocou brigádnikov. Na traktore i ručne – kedysi aj s koňom.
Ručná práca
Traktor bol prvou väčšou investíciou. Z úspor jej ho kúpila mama, keď usúdila, že dcéru pôda uživí.
„Najskôr som si práce na poli objednávala, ale potom som si urobila vodičský kurz na traktor. Postupne som k nemu dokupovala sejačku, pluh a ďalšie zariadenia. Dalo sa takto zarobiť oveľa viac,“ spomína.
Ale keď v júli až auguste makovice dozrejú a uschnú, potom sa už robí všetko ručne, na rozdiel od veľkopestovateľov tejto plodiny.
„Robím to tak, že vezmem okolo dvadsať makovíc a odrežem ich naraz kosou. Semienka maku ostanú takto neporušené a nezhorknú,“ opisuje.
Lebo ak sa zberajú strojom, semiačka sa poškodia a vtedy sa nedá zabrániť zhorknutiu, začne sa proces oxidácie olejnatých látok. Preto radí aj gazdinkám, že keď si mak zomelú a zvýši sa im z pečenia, mali by ho dať do mrazničky.
(zdroj: K. Lászloóvá)Makovice potom narezáva po jednom. Takýto mak, ktorý odolá zubu času, predáva po desať eur za kilogram. A to, že je žiadaný viac než dosť, je nielen výsledkom jej pestovateľských zručností, ale aj nemalého obchodného talentu, okoreneného úprimným nadšením.
Makové je všetko
V makovom dome v Jarnej, kde len pred rokom presťahovala všetku techniku a otvorila si obchod, sú všetky motívy s kvetmi olejnatej rastliny – vyšívaný obraz na stene, obrusy.
