Okolo prechádzajú dve staré ženy oblečené do tradičných šiat oblasti Ladak. Usmejú sa a skontrolujú záhradu.
Vkusne zasadený šalát, cibuľu a pažítku ženy poriadne zalejú a svoje políčko so záujmom skontrolujú. Len pred pár hodinami sme prileteli do Lehu, hlavného mesta Ladaku v indickom štáte Džammú a Kašmír. Sme nadšení.
Máme za sebou fascinujúci let z Naí Dillí do Lehu, ponad himalájske štíty, také vysoké, že sme sa ich lietadlom takmer dotýkali.
Pilot je jednoznačný hrdina dňa. Pridávam sa k cestujúcim, ktorí sa po dramatickom, ale šťastnom pristátí fotografujú s posádkou.
Budhistický kláštor Shey (zdroj: K. Géčová)Letisko v Lehu je asi najsympatickejšie a najmenšie, aké sme kedy videli. Keďže hlavné mesto niekdajšieho kráľovstva Ladak leží vo výške takmer 3 500 metrov nad morom, každého návštevníka na letisku informujú o nutnosti aklimatizácie.
Oznam o tom, že nasledujúce dva dni nemáme robiť nič iné len relaxovať, beží dookola a letáky o výškovej chorobe máme v rukách, ani nevieme ako.
Prvý raz počujeme aj čarovné slovo „džulé“, ktoré nás v Ladaku sprevádza na každom kroku. Znamená ahoj, dobrý deň, ďakujem aj dovidenia. Oblasť sa turistom otvára len na pár mesiacov v roku.
Od októbra do mája je Ladak viac-menej izolovaný. Obyvatelia, väčšinou budhisti, majú krásne črty tváre a stále sa usmievajú. Od prvej chvíle mám rada týchto prívetivých ľudí.
Stany z padákov
Počas aklimatizácie spoznávame okolie. Na požičanej motorke navštívime nádherne situované budhistické kláštory Shey, Hemis a Mathoo.
Socha Budhu nad kláštorom Hemise (zdroj: K. Géčová)Fotogenickú kombináciu modrej oblohy, zasnežených Himalájí a farebných trepotajúcich sa budhistických vlajok vidíme, kamkoľvek sa pozrieme. Po pár dňoch vyrážame na túru, ktorá je súčasťou obľúbenej turistickej trasy Markha.
Turistické značky tu nemajú, chodník je však viditeľný. Ladak je veľmi suchý, hory sú skôr kamenisté. Väčšinu turistov sprevádza horský vodca.
