Keď v lete pred troma rokmi vrcholila finančná kríza v Grécku, veľa odborníkov mu predpovedalo skorý krach, teda neschopnosť splácať svoje dlhy.
Grécke banky boli na čas zavreté, ľudia si nemohli vyberať peniaze z bankomatov.
Krajina mala príliš štedrý sociálny systém, vysokú nezamestnanosť, veľký dlh a nevýkonnú ekonomiku. Žila na finančných infúziách z EÚ v podobe miliardových záchranných balíčkov.
Finančné problémy Grécka takmer rozbili eurozónu a spory okolo eurovalu položili aj slovenskú vládu Ivety Radičovej na jeseň 2011.
Mierne pokroky
Tento rok na konci júlamedzinárodná ratingová agentúra S&P tejto balkánskej krajine zlepšila výhľad ratingu dlhodobých záväzkov zo stabilného na pozitívny a potvrdila ho na úrovni B+.

To znamená, že by jej mali investori viac veriť, že bude schopná splácať svoje dlhy.
Štát hospodári s rozpočtovým prebytkom, ekonomika rastie a vysoká nezamestnanosť mierne klesá.
Grécko od Únie dostalo 6. augusta poslednú splátku finančnej pomoci v sume 15 miliárd eur, ktorá by krajine mala pomôcť splácať dlhy až do konca budúceho roka. Pomoc zo stáleho eurovalu (Európskeho stabilizačného mechanizmu - ESM) sa má ukončiť do 20. augusta tohto roka.
Je Grécko už z najhoršieho vonku?