BRATISLAVA. Masívna ťažba v slovenských lesoch ničí biotopy, a tým aj populáciu tetrova hlucháňa.
Tvrdia to ochranárske organizácie OZ PRALES, slovenská pobočka Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) a Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko (SOS/BirdLife Slovensko).
Zároveň upozorňujú, že ich obavy potvrdila aj Európska komisia, ktorá Slovensku v júli poslala formálnu výzvu. Týka sa nedostatočnej ochrany prírody, ktorá spôsobuje výrazný pokles počtu vtáctva.
Ťažba dreva
"Významné biotopy hlucháňa zanikli a ešte stále zanikajú, najmä kvôli masívnej ťažbe dreva v horských smrekových lesoch, z dôvodu takzvanej ochrany lesa pred lykožrútom. Tento prístup však hlucháňovi jednoznačne neprospieva, práve naopak, doviedol jeho populáciu na Slovensku na pokraj vyhynutia" hovorí Martin Mikoláš, predseda občianskeho združenia PRALES.
Ochranári preto žiadajú zmeny v zákone o lesoch a v zákone o ochrane prírody.
"Plánovaná aj takzvaná náhodná ťažba vynútená prírodnými činiteľmi by mali byť predmetom posúdenia vplyvov na územia Natura 2000. Momentálne sa tak nedeje, pritom negatívne vplyvy ťažby na viaceré chránené druhy sú zjavné. Hlucháň je len jeden z druhov, ktoré sú týmto stavom ohrozené," myslí si Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v súčasnosti vyhodnocuje novelu zákona o lesoch.
Podľa slov hovorcu Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR sú v pláne tiež zmeny v zákone o ochrane prírody.
Formálne riešnie
Podľa ochranárov sa štátne orgány snažia riešiť problém iba formálne.
"Slovensko sa pokúsilo podviesť Európsku komisiu tak, že v roku 2010 premenovalo lesné hospodárske plány na programy starostlivosti o les a zaradilo ich medzi dokumentáciu ochrany prírody. Urobilo tak s jediným cieľom - vyhnúť sa posudzovaniu vplyvov navrhovaných lesníckych opatrení na predmety ochrany európskej sústavy chránených území. To by si však vyžadovalo zásadnú zmenu prístupu a filozofie vypracovania týchto plánov. Okrem názvu sa však nezmenilo absolútne nič," komentuje Marián Jasík, člen občianskeho združenia PRALES.
Hovorca rezortu Tomáš Ferenčák v súvislosti s výzvou EK pre TASR uviedol, že MŽP pre korektnosť postupov nezvykne pre médiá takéto výzvy komentovať. Práve v oblasti ochrany vtáctva sa však podľa neho za posledné dva roky udial významný pokrok.
Sedem programov starostlivosti
V júli vláda schválila sedem programov starostlivosti o chránené vtáčie územia, pár mesiacov predtým ďalších šesť. Jasík ich však vníma ako "bezzubé vyhlášky". Ferenčák tiež pripomenul, že minulý rok rezort vypracoval programy záchrany pre hlucháňa hôrneho, sokola červenonohého a jasoňa červenookého.
Slovensko musí Európskej komisii do dvoch mesiacov odpovedať, aké kroky prijalo alebo plánuje prijať na riešenie uvedenej situácie. Ak to neurobí, Komisia môže Slovensku zaslať takzvané odôvodnené stanovisko.
"To by znamenalo, že Slovensko svojimi krokmi Komisiu nepresvedčilo o dostatočnom riešení uvedených problémov a môže to viesť až ku konaniu pred Európskym súdnym dvorom. Veríme však, že sa tomuto Slovensko vyhne a prijme kroky skôr, ako o nich bude rozhodovať súd. Takýto súdny proces môže trvať roky, avšak pre záchranu hlucháňa v niektorých územiach v tom čase už môže byť neskoro. Pre jeho záchranu je najvyšší čas konať teraz," dodáva Jozef Ridzoň zo SOS/BirdLife Slovensko.
