LONDÝN. Plamene z divokých požiarov pustošia krajinu severnej pologule od Kalifornie po Sibír, v Grécku minulý týždeň zabili 91 ľudí. Obyvateľov mnohých krajín dusí úmorná horúčavy, kvôli ktorej len v Japonsku zomrelo 125 ľudí.
Podobné pohromy, ktoré boli kedysi považované za extrémne výkyvy počasia, sú v súčasnosti bežné. Hoci sa zdalo, že pud sebazáchovy povedie obyvateľov sveta k víťazstvu nad globálnym otepľovaním, zatiaľ s ním prehrávajú, napísal týždenník The Economist.
Horúčavy a ľudia
Naša planéta horí. Za mesiac padli teplotné rekordy po celom svete Čítajte Vedci už dlhší čas upozorňujú, že s otepľovaním planéty, ktorá je dnes zhruba o jeden stupeň Celzia teplejšia ako v čase, keď vzplanula prvá pec priemyselnej éry, sa počasie zbláznilo. Podľa jednej predbežnej analýzy by pravdepodobnosť, že nastane také horúce leto ako teraz v Európe, bola bez ľuďmi spôsobeného globálneho otepľovania polovičná.
Čím jasnejší je dopad klimatických zmien, tým väčšie sú aj výzvy, ktoré ľudstvo čakajú. Tri roky po tom, čo sa štáty v Paríži zaviazali udržať nárast teplôt pod dvoma stupňami v porovnaní s predindustriálnou érou, emisie skleníkových plynov opäť rastú.
To isté platí o investíciách o rope a plyne. V roku 2017 vzrástol prvýkrát po štyroch rokoch dopyt po uhlí. Dotácie na obnoviteľné zdroje energie, teda na solárnu a veternú energiu, sa na mnohých miestach znižujú.
Jadrová energia, ktorá klíme neškodí, je drahá a nepopulárna. Chcelo by sa povedať, že ide o prechodné nezdary a že ľudstvo sa svojím inštinktom sebazáchovy nakoniec dopracuje k víťazstvu nad globálnym otepľovaním. Ale v skutočnosti túto vojnu prehráva.
Pokroky sú, no obavy narastajú
Zelená Európa zhnedla. Satelity ukazujú, ako horúčavy zmenili krajinu Čítajte Nie že by nedochádzalo vôbec k žiadnemu pokroku. Solárne panely, veterné turbíny a ďalšie technológie sú lacnejšie a efektívnejšie a ich využitie rastie. Vlani sa vo svete predalo vyše milión elektromobilov. V niektorých slnečných miestach je teraz obnoviteľná energia lacnejšia než uhlie.
Obavy verejnosti vzrastajú. Prieskum v 38 štátoch vlani ukázal, že 61 percent ľudí považuje klimatické zmeny za vážnu hrozbu. Väčšie obavy vyvolávajú už len teroristi z Islamského štátu.
Investori na Západe sa obracajú chrbtom k firmám fungujúcim na báze ropy a uhlia. Mnoho amerických miest chce pokračovať v ekologicky zodpovednej politike napriek rozhodnutiu prezidenta Donalda Trumpa opustiť dohodu z Paríža.
V smogom zahltenej Číne a Indii sa ľudia dusiaci sa splodinami snažia presvedčiť vlády, aby prehodnotili plány, ktoré počítajú s elektrifikáciou založenej na uhlí.
Optimisti tvrdia, že svet bez uhlíkových emisií je na dosah. Ale vzhľadom k tomu, ako je ťažké dosiahnuť dohodu o spoločnom cieli a presadiť ju, to bude mimoriadne zložité.
Dopyt a apatia
V otepľujúcom sa svete môže klimatizácia všetko ešte zhoršiť Čítajte Jedným z dôvodov je nárast dopytu po energii, obzvlášť v rozvíjajúcej sa Ázii. V rokoch 2006 až 2016 sa spotreba energie v tamojších ekonomicky rastúcich krajinách zvýšila o 40 percent.
Spotreba uhlia, ktoré je s prehľadom najšpinavším fosílnym palivom, rástla o 3,1 percenta ročne. Elektrina z fosílnych palív sa ľahšie napojí na súčasnú rozvodnú energetickú sieť, než obnoviteľné zdroje závislé od počasia.
Druhou príčinou je ekonomická a politická apatia. Čím viac daná krajina spotrebúva fosílnych palív, tým horšie sa ich zbavuje. Mocné lobby a voliči stojaci za nimi stále udržiavajú uhlie ako významnú súčasť energetického mixu.
Zmena zabehnutého systému môže trvať roky. Británia ešte len vlani zažila prvý deň od priemyselnej revolúcie v 19. storočí, kedy sa nemusela spoliehať na uhlie.
Posledná dôvodom je technická náročnosť obmedzovania uhlíkových emisií v sektoroch mimo energetiku. Oceliarsky priemysel, výroba cementu, poľnohospodárstvo, doprava a ďalšie ekonomické aktivity spôsobujú viac ako polovicu svetových emisií uhlíka.
Obmedziť ich je technicky náročnejšie než pri výrobe elektrickej energie a tiež ich chránia záujmy jednotlivých odvetví.
Úspech ako ilúzia
A úspechy sa môžu ukázať ako ilúzia. Trebárs viac ako milión čínskych elektromobilov jazdí na elektrinu vyrábanú z viac ako dvoch tretín z uhlia, a tak tieto elektromobily produkujú viac kysličníka uhličitého než niektoré úsporné vozidlá na benzín.
Svet má dostatok nápadov, ako ciele z Paríža dosiahnuť. Asi 70 krajín a regiónov zodpovedných za pätinu všetkých emisií zdaňuje uhlíkové emisie. Technici pracujú na výkonných prenosových sústavách, ocele bez uhlíka, dokonca na cemente, ktorého výroba pohltí viac kysličníka uhličitého ako ho vypustí do vzduchu. Všetky tieto snahy a ešte ďalšie - vrátane výskumu, ako odrážať slnečné svetlo späť do vesmíru - by sa mali zintenzívniť.
Ale všetky tieto metódy mnoho nezachráni, ak sa nepostavíme klimatickej ľahostajnosti. Západné krajiny zbohatli vývojom priemyslu založenom na uhlíkových emisiách. Musia dodržať svoj záväzok z Paríža pomôcť chudobnejším štátom, aby sa prispôsobili teplejšej Zemi a obmedzovali budúce emisie, bez toho, aby obetovali rast potrebný k výrubu chudoby.
Snaha o predchádzanie zmeny klímy bude mať krátkodobé finančné náklady - aj keď posun od uhlíka môže nakoniec ekonomiku obohatiť, rovnako ako to v 20. storočí urobil prechod k elektrine a autám používajúcim fosílne palivá.
Kľúčovú úlohu majú politici, aby zdôvodňovali a obhájili reformu a zaistili, aby ťarchu zmeny neniesli tí najzraniteľnejší. Možno, že im globálne otepľovanie pomôže.
