PARÍŽ. Myši, ktoré boli počas jedného roka vystavené priemerným dávkam pesticidového kokteilu, dostali cukrovku. Tieto poznatky sa zhodujú s epidemiologickými štúdiami u ľudí.
Je stále ťažšie spochybňovať existenciu vplyvu pesticídov, ktoré človek konzumuje v potravinách. Píše o tom francúzsky denník Le Monde.
Štúdia vypracovaná francúzskym Národným ústavom pre agronomický výskum (INRA) a Národným ústavom pre zdravie a lekársky výskum (INSERM) ukazujú, že hlodavce mužského pohlavia, ktoré boli pravidelne kŕmené zmesou so šiestimi bežnými pesticídmi, a to v množstve považovanom za bezrizikové, radikálne pribrali, zvyšoval sa u nich podiel tukových buniek a vznikala cukrovka.
Ďalšia zhoda
Hrozil im bankrot. Futbalistov zachránilo vegánstvo Čítajte Myšie samice zase boli postihnuté inými, menej výraznými prejavmi. Je to prvýkrát, čo vedci ukázali, ako zmes fytosanitárnych produktov, ktoré sa teraz používajú, vyvoláva obezitu a cukrovku.
Tieto údaje sú podľa autorov výskumu ešte viac dôležité preto, že sa zhodujú s ďalšími údajmi organizácie NutriNet.
Štúdia tejto organizácie, ktorá sleduje potravinové návyky viac ako 50.000 ľudí, ukázala v roku 2013 a potom aj v roku 2017, že najväčší spotrebitelia biopotravín sú vystavení menšiemu riziku nadváhy či obezity a rozvoja metabolického syndrómu, ktorý predchádza vzniku cukrovky druhého typu.
Ako prebiehal experiment
Vedci z INRA kŕmili počas 52 týždňov myši zmesou najbežnejších pesticídov, ktoré sa najčastejšie nachádzajú v zelenine a ovocí.
Vypočítali, aký dopad má na planétu kus mäsa, ktorý zjete Čítajte Hlodavce dostávali prijateľnú dennú dávku, ktorú určil Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) a ktorá podľa neho nevytvára žiadne riziko pre zdravie. Jeden rok u myši zodpovedá asi tridsiatim rokom u človeka.
Po šiestich mesiacoch experimentu vedci u samcov pozorovali nadváhu. Na konci pokusu pribrali samčeky živené pesticídmi zhruba dvakrát toľko na váhe, ako kontrolné myši.
Rovnako u nich narástla tuková hmota a netolerancia glukózy, ktorá vznikla už po štyroch mesiacoch. Myši dostávali bežnú stravu, ktorá nemala viesť k ich priberaniu. U myších samíc tieto poruchy neboli zistené, okrem ľahkej hyperglykémie na záver pokusu.
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín vydá pre tento rok svoje prvé hodnotenie pôsobenia pesticídov na štítnu žľazu a nervový systém. EFSA však neoznámila, či tieto nové výskumy budú znamenať prehodnotenie v súčasnosti platných prijateľných dávok pre šesť testovaných pesticídov (ide o ziram, chlorpyrifos, imidacloprid, boskalid, thiophan a kaptán).
Diabetikov pribúda
Ak by boli všetci vegáni, nemali by sme pre všetkých dosť jedla Čítajte Vedci sa navyše pokúsili osvetliť rozdiely v reakcii samcov a samíc. Zdôraznili význam proteínu zapojeného do bunkovej detoxikácie.
Použili geneticky modifikované myši, ktoré boli zbavené tohto proteínu a štúdiu zopakovali. Tentoraz nebol žiadny rozdiel v naberaní na váhe medzi samcami vystavenými príjmu pesticídov a kontrolnými zvieratami.
U samíc sú pravdepodobne zapojené iné mechanizmy. Vedci skúmajú ochrannú úlohu hormónov estrogénov.
Počet ochorení diabetom rýchlo rastie vo všetkých krajinách. Podľa Medzinárodnej federácie diabetu bolo vlani na svete 425 miliónov diabetikov, teda každý dvanásty dospelý.
Na vzniku cukrovky sa podieľa mnoho faktorov, predovšetkým príliš výdatná strava, sedavý spôsob života a znečistenie životného prostredia. Tento posledný faktor je predmetom rastúceho počtu výskumov na celom svete.
