BRATISLAVA. Ministerstvo práce navrhuje, aby minimálna mzda v budúcom roku vzrástla na 520 eur zo súčasnej úrovne 480 eur.
Podľa rezortu pod vedením Jána Richtera (Smer-SD) to prispeje k rastu životnej úrovne ľudí, a taktiež chce vláda docieliť, aby bolo výhodnejšie pracovať, ako poberať sociálne dávky.
Rezort práce už zaslal návrh na zvýšenie minimálneho zárobku sociálnym partnerom.
Odborári chcú viac
Sociálni partneri tento návrh v súčasnosti analyzujú, Konfederácia odborových zväzov SR však avizovala, že bude tlačiť ešte na vyšší rast minimálnej mzdy.
Konfederácia odborových zväzov chce presadiť minimálnu mzdu vo výške 635 eur. Oproti súčasnosti by mala vzrásť o 130 eur.

"Túto výšku navrhujeme aj s ohľadom na to, že sa v nasledujúcom období očakáva pozitívny vývoj makroekonomických ukazovateľov a najmä by malo dôjsť k nárastu cien, najmä potravín. Tento návrh minimálnej mzdy je teda suma vo výške 60 percent predpokladanej priemernej mzdy v národnom hospodárstve na rok 2019," uviedla hovorkyňa odborárov Martina Nemethová.
Podľa Konfederácie toto zvýšenie zabezpečí plnenie odporúčania Európskeho výboru sociálnych práv.
"Návrh ministerstva práce pre nás nie je dostatočný a pokúsime sa presadiť ďalšie zvýšenie," doplnila Nemethová.
Aký je názor zamestnávateľov

Iný pohľad na zvyšovanie však majú zástupcovia zamestnávateľov. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR uviedla, že návrh rezortu práce vyhodnocuje, pričom o výške minimálneho zárobku bola pripravená rokovať, ale len za predpokladu, že sa budú rešpektovať reálne ekonomické a sociálne ukazovatele a zákonom dané kritériá.
Zástupcovia zamestnávateľov preto naďalej trvajú na tom, aby sa zaviedol mechanizmus, na základe ktorého by sa minimálna mzda pravidelne na základe vopred stanovených ukazovateľov zvyšovala.
"Zamestnávatelia by zároveň vedeli predvídať svoje náklady na najbližšie roky. Taktiež by sme sa vyhli populizmu zo strany politických predstaviteľov, ktorí zvyšovaním minimálnej mzdy naháňajú politické preferencie," priblížila hovorkyňa Asociácie Miriam Špániková.
Chýba vzorec
Rovnaký postoj má aj Republiková únia zamestnávateľov, ktorá tiež volá po stanovení vzorca.

"Máme záujem o zriadenie zákonného mechanizmu valorizácie minimálnej mzdy, čo znamená, že v prípade nedohody by bola minimálna mzda valorizovaná na základe zákonom stanoveného vzorca, ktorého parametre by odrážali aktuálny vývoj ekonomiky," doplnil tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.
Dodal, že RÚZ ide o to, aby sa téma minimálnej mzdy odpolitizovala tak, aby už nebola predmetom "lacného populizmu niektorých politikov alebo odborárov".
Návrhom rezortu práce sa bude zaoberať aj Hospodárska a sociálna rada SR. Najbližšie má rokovať 20. augusta.
Ako to vidí ministerstvo práce
"Vyšší nárast sumy minimálnej mzdy na rok 2019 je opodstatnený najmä vzhľadom na pozitívny vývoj makroekonomických ukazovateľov, ktorý sa očakáva aj v nasledujúcom období. Takéto zvyšovanie navyše zohľadňuje aj rast produktivity práce a priemernej mzdy v SR, preto môže mať skôr pozitívny, nie negatívny vplyv na zamestnanosť, čo dokazujú všetky trendy vývoja na trhu práce od roku 2013," vysvetlil riaditeľ tlačového odboru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Michal Stuška.
Zvyšovanie minimálnej mzdy podľa rezortu prispieva aj k ekonomickému rastu krajiny.
"V prognózach i Národná banka Slovenska konštatuje, že rast disponibilného príjmu podporuje zvyšovanie dynamiky spotreby, pričom v posledných rokoch domácnosti konečne viditeľne zvýšili svoju spotrebu a prispeli k rastu hrubého domáceho produktu (HDP)," doplnil Stuška.
Podľa ministerstva to znamená, že ak budú ľudia zarábať viac, stúpne napr. dopyt po miestnych službách a tovaroch, čo významne stabilizuje zamestnanosť.
"Navyše, bez väčšej kúpyschopnosti domácností, od ktorej závisí dopyt po základných produktoch, službách a remeslách, môžu mať logicky zároveň problém prežiť aj mnohí živnostníci, či drobné firmy na Slovensku," tvrdí Stuška.