LONDÝN, BRATISLAVA. Jedným z dôsledkov vystúpenia Británie z Európskej únie na tamojšie univerzity bude zrejme ukončenie financovania výskumu z eurofondov.
Vyplýva to zo štúdie "Brexit, obchod, migrácia a vysoké školstvo", ktorá skúma vplyv brexitu na britskú akademickú pôdu.
"Financie z EÚ sú nesmierne dôležité pre tie britské univerzity, ktoré sú silno orientované na výskum," vysvetlil spoluautor štúdie Ludovic Highman.
Brexit môže ovplyvniť výskum
Univerzity môžu momentálne čerpať financie od Európskej komisie z programu na podporu výskumu Horizont 2020.
Obavy z brexitu bez dohody tlačia kurz libry nadol Čítajte Obdobie trvania programu je od roku 2014 do roku 2020. Británia tak bude mať nárok na finančnú podporu aj rok po oficiálnom vystúpení z Únie v marci 2019.
Nahradený bude programom Európsky horizont (2021-2027), ktorého predbežný rozpočet je takmer 100 miliárd eur.
Britská vláda sa v súčasnosti usiluje o členstvo v tomto programe zaistením tzv. "asociovaného statusu", vysvetlil Highman.
V skratke to znamená, že ak Británia chce aj po brexite financovať časť univerzitného výskumu z eurofondov, musí do podporného programu peňažne prispievať.
Granty na výskumné programy
Ako štát mimo Európskej únie by však v novom programe už nemala možnosť hlasovať o tom, komu by financie vo forme grantov mali byť poskytnuté a v akej výške.
Briti budú musieť zaplatiť účet za brexit aj bez dohody o obchode Čítajte Voči tomu má však vedenie krajiny výhrady. "Británia by si nemala klásť podmienky, ale podpísať dohodu s EÚ o podpornom programe výskumu, a to čo najskôr," uviedol Highman.
"Spojené kráľovstvo si musí zaistiť pokračovanie udržateľnej spolupráce vo výskume - nie požadovať úľavy na základe predpokladu, že Európska únia potrebuje Britániu viac, než Británia potrebuje Európsku úniu," dodal.
Podľa akademika by k podpísaniu dohody malo prísť do spustenia programu Európsky horizont.
Ak sa tak nestane, veda a vysoké školstvo v Británii podľa neho "pocítia nedostatok kontaktu s európskymi partnermi, či už v zmysle výskumnej spolupráce alebo voľnosti pohybu" pracovníkov.
Ďalší problém
Otázka akademikov z Európskej únie v Británii po brexite pritom pre krajinu predstavuje ďalší problém.
Čoraz viac britských ministrov sa obáva brexitu bez dohody Čítajte Highman sa domnieva, že po vystúpení Británie z Únie budú pre nich platiť rovnaké podmienky ako pre iných pracovníkov zo zahraničia.
"V tom prípade by to znamenalo obmedzené právo na pobyt a neodvratný pokles voľnosti pohybu - a tým pádom aj počtu zamestnancov," doplnil.
"Spôsob, akým sa bude k zamestnancom univerzít z Únie pristupovať, bude mať následný efekt na ich postoj k práci v Británii," povedal Highman.
"Neistota, utajovanie informácií a obmedzený prístup nepomôžu vybudovať obraz otvoreného a globálneho britského vysokého školstva," uzavrel.
Akademici uvažujú o odchode
Podľa prieskumu Únie univerzít a vysokých škôl zvažuje momentálne odchod z Británie 76 percent akademikov pochádzajúcich z iných krajín Európskej únie.
Z Británie sa do EÚ môže presunúť aj menej ako 5000 miest Čítajte Percentuálne ich najväčší počet pôsobí na univerzite LSE v Londýne (39 percent).
Nasledujú za ňou univerzita v severoírskom meste Ulster (35,3 percenta) a londýnska Imperial College (32 percent).
Výskum "Brexit, obchod, migrácia a vysoké školstvo" sa zaoberá implementáciou brexitu a jeho vplyvom na britskú akademickú pôdu.
Realizovaný je pod záštitou iniciatívy "UK in a changing Europe" (Spojené kráľovstvo v meniacej sa Európe).
