ATÉNY. Grécko si zaistilo pozíciu v srdci eurozóny a Európskej únie a po zavŕšení programu makroekonomických úprav začína novú kapitolu svojich dejín.
Informovala o tom Európska komisia v súvislosti s úspešným ukončením trojročného programu v rámci Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS).
Gréci v pondelok oficiálne vystúpili z tretieho a posledného záchranného programu, čím sa pre krajinu končí 8-ročné obdobie financovania pomocou úverov od medzinárodných veriteľov.
Nepočíta sa so žiadnymi veľkými oslavami, premiér Alexis Tsipras však vystúpi pri tejto príležitosti s prejavom.
Dôležitý moment pre Úniu
Predseda EK Jean-Claude Juncker v správe pre médiá uviedol, že ukončenie záchranného finančného programu pre Grécko aj pre Európu predstavuje dôležitý moment. Ocenil, že kým európski partneri prejavovali solidaritu, Gréci prijímali každú výzvu "s odvahou a odhodlaním".
"Dnes, keď Gréci otvárajú novú kapitolu svojej histórie, vedia, že vždy sa budú môcť spoľahnúť, že budem ich spojencom, partnerom a priateľom," odkázal Juncker.
Eurokomisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici pred novinármi skonštatoval, že ukončenie programu makroekonomických úprav je dobrou správou pre Grécko aj pre eurozónu.
Dostáva sa z najhoršieho, Grécko ešte nie je za vodou Čítajte "Pre Grécko a pre jeho obyvateľov je to začiatok novej kapitoly po ôsmich mimoriadne ťažkých rokoch. Pre eurozónu je symbolickou bodkou za existenčnou krízou. Rozsiahle reformy, ktoré Grécko vykonalo, položili základy udržateľného oživenia," opísal situáciu.
Spresnil, že toto oživenie sa musí rozvíjať a udržiavať, aby Gréci "mohli zbierať plody svojho úsilia a obety".
Na pokraji bankrotu
Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji bankrotu a odvtedy jeho ekonomiku držali nad vodou zahraničné úvery. Od vypuknutia krízy sa hrubý domáci produkt (HDP) Grécka prepadol z 354 miliárd dolárov (310,77 miliardy eur) v roku 2008 na 194 miliárd dolárov v roku 2016.
Medzinárodní veritelia, vrátane Medzinárodného menového fondu (MMF), poskytli Grécku celkovo 289 miliárd eur. Na treťom a poslednom záchrannom programe, ktorého hodnota dosiahla 86 miliárd eur, sa Atény dohodli s európskymi veriteľmi v roku 2015.
Výmenou za finančnú pomoc však Grécko muselo tvrdo zoškrtať výdavky, vrátane sociálnych dávok, uskutočniť štrukturálne reformy a sprivatizovať štátne podniky. Jeho ekonomika bola pod prísnym dohľadom veriteľov.
Skončila sa kríza?
Európski politici presúvajú riešenie gréckeho problému na naše deti Čítajte Teraz by sa Grécko už malo financovať samo prostredníctvom dlhopisových trhov. Až nasledujúce mesiace ale ukážu, či ukončenie posledného záchranného programu pre Grécko znamená aj reálny koniec jeho krízy.
S cieľom pomôcť Aténam v prvom období po vystúpení spod záchranného programu ministri financií eurozóny na júnovom zasadnutí schválili uvoľnenie poslednej tranže úveru v celkovej hodnote 15 miliárd eur. Atény budú mať zároveň predĺženú možnosť splácať dlhy a úroky o desať rokov.
Eurozóna tak reagovala na krok gréckeho parlamentu niekoľko dní predtým. Ten schválil posledný balík ekonomických reforiem, ktoré od Atén medzinárodní veritelia požadovali. Jeho súčasťou je dôchodková a daňová reforma.
