BRATISLAVA. Dôchodkový vek na Slovensku sa má zrozumiteľne a transparentne zverejňovať päť rokov dopredu.
Navrhujú to poslanci koaličnej strany Most-Híd v novele zákona o sociálnom poistení, ktorú v stredu odsúhlasila vláda, avšak aj s pripomienkami ministerstva práce.
Rezort navrhuje, aby sa pri zvyšovaní dôchodkového veku upustilo od zaokrúhľovania veku na mesiace. Dôvodom je aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Päť rokov
Erik Tomáš: Zastropujme dôchodok a potom vyriešme financovanie Čítajte Novela zákona je v parlamente aktuálne v druhom čítaní. Poslanci Mostu-Híd navrhujú zaviesť mechanizmus, podľa ktorého sa má od roku 2019 každoročne vydávať opatrenie, ktoré určí dôchodkový vek na príslušný rok v predstihu piatich rokov.
Taktiež navrhuje, aby sa dôchodkový vek určoval na roky a mesiace, čím sa má zvýšiť jeho zapamätateľnosť.
Dôchodkový vek v budúcom roku by mal byť 62 rokov a 6 mesiacov, v roku 2020 by mal dosiahnuť 62 rokov a 8 mesiacov, v roku 2021 má byť stanovený na 62 rokov a 10 mesiacov, v roku 2022 má byť 63 rokov, a v roku 2023 má byť stanovený na 63 rokov a 2 mesiace.
Čo sa nepozdáva ministerstvu práca
Ministerstvo práce však upozorňuje, že súčasná zmena predlžovania dôchodkového veku bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
"Napríklad v roku 2019 predpokladáme zníženie úspory o približne 6,7 milióna eur oproti súčasnému právnemu stavu. Zaokrúhľovaním na mesiace sa rast dôchodkového veku v krátkodobom horizonte spomaľuje, úmerne čomu sa predlžuje dĺžka poberania dôchodkov," uviedlo ministerstvo vo svojom stanovisku.
Podľa novely zákona sa totiž dôchodkový vek v roku 2019 nezvyšuje o dva mesiace a medzi súčasným a navrhovaným mechanizmom vzniká od roku 2017 rozdiel v dĺžke dôchodkového veku 20 dní a v roku 2020 bude rozdiel približne 12 dní.
Bez zaokrúhľovania
Prečo je odchod do penzie v 65 rokoch len drahý spôsob hľadania hlasov Čítajte "Odporúčame upustiť od návrhu zaokrúhľovania zvyšovania dôchodkového veku na mesiace a súčasne odporúčame posunúť referenčné obdobie tak, aby bol zachovaný cieľ čo najpresnejšie určovať dôchodkový vek v závislosti od čo najaktuálnejších dát o strednej dĺžke života," priblížilo ministerstvo.
Taktiež sa má jednoznačne určiť, pre koho bude nový dôchodkový vek stanovený v jednotlivých rokoch.
Rezort práce má k novele pripomienky aj preto, že ešte nie je rozhodnuté o zakotvení maximálnej výšky dôchodkového veku.
"Pokiaľ bude schválená legislatívna zmena zavádzajúca maximálnu výšku dôchodkového veku, a to aj so zohľadnením znižovania maximálneho dôchodkového veku pre osoby, ktoré vychovali deti, automatické predlžovanie dôchodkového veku v závislosti od strednej dĺžky dožitia v predloženom poslaneckom návrhu, ako aj v aktuálnom znení zákona o sociálnom poistení začína strácať svoje opodstatnenie," tvrdí ministerstvo.
Vláda rokovala aj o:
Vláda schválila návrh novely zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorým sa má od začiatku budúceho roka zaviesť nový systém tabuľkových platov pre 229 tisíc zamestnancov vo verejnej správe. Všetky platové tarify pre verejných zamestnancov majú byť od začiatku budúceho roka nad úrovňou minimálnej mzdy. Nový systém odmeňovania vo verejnej správe si v budúcom roku vyžiada 255,5 miliónov eur, z toho 124,8 mil. eur má ísť zo štátneho rozpočtu, takmer 93 miliónov eur z rozpočtov miest a obcí a 37,7 miliónov eur predstavuje dopad na vyššie územné celky.Najnižšia platová tarifa má od začiatku budúceho roka predstavovať 520 eur, čo zodpovedá ministerstvom práce navrhovanej minimálnej mzde na Slovensku na rok 2019.
Postupy verejného obstarávania by mali byť jednoduchšie a efektívnejšie. Ustanoviť by sa mal tiež nový druh zákaziek, na ktoré sa do určitého finančného limitu nebude vzťahovať zákon o verejnom obstarávaní. V rámci zjednodušenia by sa mal upraviť postup pre zadávanie podlimitných zákaziek.
Vláda vyjadrila súhlas s návrhom novely zákona o sociálnych službách, ktorý do parlamentu predložili predsedníčka parlamentného sociálneho výboru Alena Bašistová (nezaradená) a jeho členky Jana Vaľová (Smer-SD) a Magdaléna Kuciaňová (SNS). Novelou zákona sa majú zmeniť ustanovenia, ktoré upravujú činnosť jaslí, ako aj ustanovenia o podmienkach poskytovania finančnej podpory na spolufinancovanie vybraných druhov sociálnych služieb zo štátneho rozpočtu. Poslankyne navrhujú upustiť od povinnosti debarierizácie priestorov podľa vykonávacej vyhlášky k stavebnému zákonu u doterajších prevádzkovateľov bývalých „detských jaslí“.
Medzi obcami Vrbovka a Őrhalom na slovensko-maďarskej hranici by mal vzniknúť cestný most ponad rieku Ipeľ. Materiál predložil na rokovanie vlády minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd). Podľa rezortu dopravy sa výstavbou mosta nad riekou Ipeľ medzi obcami Vrbovka a Őrhalom podporí cezhraničná spolupráca, prispeje sa k rozvoju turizmu, k voľnému pohybu ľudí, či už za prácou, alebo voľnočasovými aktivitami a prispeje sa k celkovému hospodárskemu a spoločenskému rozvoju prihraničných regiónov.
Vláda SR schválila zmenu Integrovaného regionálneho operačného programu 2014 – 2020 (IROP), verziu 4.0. Jej cieľom je eliminovať riziko nepridelenia výkonnostnej rezervy. IROP predstavuje strednodobý strategický dokument určujúci základné rámce a prioritné oblasti pre regionálny rozvoj SR v danom programovom období do roku 2020. Riadiacim orgánom pre IROP zodpovedným za prípravu a implementáciu je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Na likvidáciu jadra, takzvaný zadný palivový cyklus, by malo mať Slovensko od budúceho roka viac peňazí. Vláda schválila návrh novely zákona o Národnom jadrovom fonde, vďaka ktorému by sa prevádzkovateľom jadrových zariadení mali zvýšiť príspevky do fondu. Návrh novely na rokovanie vlády predložil minister hospodárstva. Taktiež by sa mali zaviesť príspevky aj pre spoločnosti vlastniace jadrové zariadenia, ktoré nevyrábajú elektrinu. Národný jadrový fond by mal v rokoch 2019 až 2021 dostať od spomínaných subjektov navyše viac ako 31 miliónov eur.
Ministerstvo hospodárstva SR by malo mať možnosť poskytovať dotácie aj pre oblasť elektromobility. Taktiež by mali po novom mať prístup k dotáciám na obnoviteľné zdroje energií malé a stredné podniky, ako aj samosprávy. Vláda totiž v stredu schválila návrh novely zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva. "Cieľom návrhu zákona je tiež zabezpečiť zosúladenie okruhu oprávnených žiadateľov o dotácie na podporu ochrany spotrebiteľa,“ informovalo ministerstvo hospodárstva.Vládny kabinet na rokovaní schválil aj návrh zákona o dohľade nad dodržiavaním povinností pri štítkovaní energeticky významných výrobkov. Ten upravuje dohľad nad dodržiavaním povinností dodávateľa a predávajúceho pri sprístupňovaní energeticky významného výrobku na trh podľa európskeho nariadenia z minulého roku.
Systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a vysokoúčinnej kombinovanej výroby (KVET) by mal byť viac trhovo orientovaný. Účinnosť novely zákona sa navrhuje od 1. januára 2019.
