Potreboval napísať diplomovú prácu, a tak sa vybral tisícky kilometrov na juh do africkej Rwandy. Český študent Vojtěch Šmolík vlani uskutočnil výskum na desiatich základných školách v krajine a snažil sa odhaliť, akú pravdu o genocíde sa učia rwandskí školáci.
Najprv cez mnoho formulárov zažiadal o niekoľko povolení robiť v Rwande výskum. Všetko obšírne vysvetlil, zaplatil sto dolárov a na pokyn zažiadal aj o miestneho supervízora. Mal naňho dohliadať a od Vojtěcha za to dostávať plat.
Z džungle na univerzitu Čítajte „Samozrejme, nemohol som v žiadostiach povedať celú pravdu. Odhalil by som tak, že plánujem ich systém podrobiť kritickému skúmaniu. Nedajbože, ak by som napísal, že chcem zistiť, či školstvo prispieva k legitimizácii autoritárskeho režimu prezidenta, nikdy by mi povolenie neudelili a do Rwandy by som sa už zrejme nikdy nepozrel,“ hovorí Vojtěch.
Oficiálne tak išiel skúmať úlohu vzdelávania pri zázračnom rozvoji krajiny. A keďže supervízor ho v školách predstavil, ale nechal ho výskum realizovať samého, mohol byť V. Šmolík pri rozhovoroch s učiteľmi už úprimnejší.
Pre Tutsiov jedna škola
„Predtým tu boli tri skupiny, ale teraz sme všetci Rwanďania,“ opakuje Vojtěchovi jeden z učiteľov v dištrikte Gicumbi známu vetu, ktorú roky hlása rwandská vláda, učia ju v školách a upozorňujú na ňu sprievodcovia turistov.
Pýtať sa dnes v Rwande, kto je Hutu a kto Tutsi, je tabu. Pred genocídou, počas ktorej v priebehu sto dní zabili takmer milión Tutsiov a umiernených Hutuov, bola však Rwanda ukážkovým príkladom toho, ako môžu učebnice zasievať medzi žiakov nenávisť.
