BRATISLAVA. K zvýšeniu poplatkov za skládkovanie mal štát pristúpiť až po tom, ako sa stabilizuje systém odpadového hospodárstva.
Myslí si to výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Turčány.
Problém vidí napríklad vo fungovaní organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV). Združenie preto navrhuje, aby sa výška poplatkov, ktorú pred týždňom schválila vláda, znížila približne o tretinu.
Odpadové hospodárstvo
Funkčnosť systému odpadového hospodárstva podľa Turčányho musia zabezpečiť výrobcovia cez OZV. Tie majú zabezpečiť, aby vytriedený odpad nekončil na skládke.
"To je ich základná povinnosť, za ktorú nemôžu niesť zodpovednosť občania a obce ju hradiť z vlastných rozpočtov," povedal.
Nedostatky systému zberu triedeného odpadu cez OZV v lete priznal aj minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd).
Okrem toho by mal podľa Turčányho štát jasne povedať, ako sa bude s komunálnym odpadom nakladať, keď sa skončí životnosť skládok.
"Skládky sa začnú postupne zatvárať. Dnes ich je okolo 120, z toho 27 je rizikových a hrozí im zatvorenie už v najbližšom čase," pripomenul. Privítal by aspoň zmienku v štátnej stratégii.
Poplatky by sa mali zvýšiť
Ak novela zákona o poplatkoch za uloženie odpadov prejde parlamentom a podpíše ju prezident, od budúceho roka bude poplatok za uloženie tony odpadu na skládku diferencovaný do siedmich tried podľa úrovne vytriedenia odpadu.
Pri menej ako desaťpercentnej úrovni vytriedenia bude v roku 2019 poplatok 17 eur za tonu, o rok neskôr 26 eur za tonu a v roku 2021 ešte o sedem eur viac.
Pri viac ako 60-percentnom vytriedení bude v roku 2019 poplatok sedem eur, o rok neskôr osem eur a o ďalší rok 11 eur. V súčasnosti je poplatok v priemere približne šesť eur.
