BRATISLAVA. Európska komisia nevedie voči Slovensku žiadne konanie a ani od nej nevymáha žiadne peniaze.
Slovensko však vedie s Európskou úniou (EÚ) diskusiu o probléme tzv. podhodnocovania tovaru dovážaného do EÚ z krajín mimo Európy.
Uviedol to prezident Finančnej správy František Imrecze na brífingu za účasti riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa v reakcii na medializované údaje, že Slovensko má EÚ zaplatiť asi 300 miliónov eur za podvody na cle pri dovoze textilu z Číny. O prípade koncom minulého týždňa informoval Denník N.
O probléme diskutujú
Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) podľa Imreczeho určil na prelome rokov 2014 a 2015 metodiku, ako stanovovať colnú hodnotu colne rizikového tovaru, akým je textil a obuv z Ázie, najmä z Číny.
Brusel odhalil veľké colné podvody, Slovensko by malo zaplatiť vyše tristo miliónov eur Čítajte Na základe tejto metodiky však podľa Imreczeho OLAF vyčíslil štátmi EÚ nevymožené clo aj za predchádzajúce dva roky, keď metodika neplatila. Slovensko takýto postup odmieta.
"Diskusia na tému podhodnocovania tovaru medzi Slovenskom a OLAF prebieha, vymenili sme si na túto tému už niekoľko listov," oznámil Imrecze.
"My nemienime akceptovať to, že by sme mali tento colný dlh zaplatiť, a budeme sa o svoju pravdu biť všetkými možnými nástrojmi, pretože to by bol dvojnásobný pranier: prehrávame lokálne súdne spory preto, lebo nevieme dokázať hodnotu tovaru, a zároveň máme EK platiť peniaze za to, že OLAF si nejakou svojou metódou stanovil minimálne hodnoty tovaru. Nepripadá mi to fér. Budeme sa teda veľmi intenzívne biť, aby sme EK nezaplatili ani cent z tohto podhodnotenia," vyhlásil šéf Finančnej správy a dodal, "myslíme si, že sme v práve."
Problém sa týka viacerých krajín
Údajný colný dlh z podhodnotenia tovaru okrem Slovenska žiada EK podľa Imreczeho zaplatiť na základe zistení OLAF napríklad aj od Veľkej Británie, Maďarska, Španielska či Malty.
"Tento problém sa teda týka viacerých krajín," podčiarkol. Slovensko spolupracuje podľa jeho slov pri riešení problému najmä s krajinami V4, keď s nimi Slovensko rokovalo už v roku 2014.
Imrecze odmietol obvinenia, že Slovensko je krajinou so slabým či laxným colným systémom. Na Slovensku a krajinách východnej Európy je podľa neho záujem preclievať tovar, lebo je v tomto regióne colná služba lacnejšia v porovnaní s krajinami západnej Európy. "Ideálne systémové riešenie (pri obchádzaní cla podhodnocovaním) je dohoda medzi EÚ a Čínou o potvrdzovaní originality faktúr. A v Európe by bolo po probléme," upozornil.
Pripustil, že obchádzania cla podhodnocovaním ceny tovaru sa podľa neho zúčastňovali aj slovenské firmy, voči ktorým sa vedie trestné konanie v sume asi 100 miliónov eur.
Pripomenul, že v správe OLAF-om vyčíslená hodnota na úrovni asi 300 miliónov predstavuje asi 160 miliónov eur za rok 2013, 120 miliónov eur za rok 2014 a jednotky miliónov eur za roky 2015, 2016 a 2017. "My sme tento problém (podhodnocovania) eliminovali. Rozhodli sme sa ísť cestou kooperácie s OLAF-om. Ako som uviedol, čelíme však súdnym sporom s lokálnymi špeditérmi a dovozcami, ale musíme sa s tým 'vysporiadať'," dodal Imrecze.
OLAF pri svojom vyšetrovaní dovozu textilu a obuvi z Číny do EÚ odhalil colné podvody v celkovej hodnote 2,2 miliardy eur. Z toho približne 300 miliónov eur sa týka tovaru vstupujúceho do EÚ cez Slovensko. Viaceré opozičné strany vyzvali na odvolanie šéfa finančnej správy.
Podľa Imreczeho však nevedie EK voči Slovensku žiadne konanie a ani od nej nevymáha žiadne peniaze. Slovensko však vedie s Európskou úniou (EÚ) diskusiu o probléme tzv. podhodnocovania tovaru dovážaného do EÚ z krajín mimo Európy.
Výzva na odstúpenie a trestné oznámenie
Opozičná SaS však tvrdí, že argumenty vedenia finančnej správy sú chybné. Colníci totiž majú možnosť stanoviť cenu dovážaného tovaru aj alternatívnymi spôsobmi v prípade, ak priložený doklad nepovažujú za dôveryhodný.
Upozorňujú aj na to, že celková škoda v týchto prípadoch je oveľa vyššia ako medializovaných 300 miliónov eur.
OLAF totiž odporúča EK od Slovenska žiadať vyplatiť iba podiel, ktorý prináleží európskemu rozpočtu, teda 75 percent z vybraného cla. Pri sume zhruba 300 miliónov eur tak prišiel aj slovenský rozpočet o zvyšných 25 percent, teda o 100 miliónov eur.
Navyše, podhodnotenie dovážaného tovaru ovplyvní aj vybratú daň z pridanej hodnoty. Na nej mohli rozpočty Slovenska a ďalších krajín, kam tovar nakoniec smeroval, prísť až o 800 miliónov eur.
Poslanec za SaS Jozef Rajtár navyše tvrdí, že podľa aktuálnych indícií sa praktiky colníkov pri dovoze tovaru z tretích krajín zo spomínaných problémových rokov 2013 a 2014 obnovili.
"Keď sa v roku 2017 skončilo vyšetrovanie OLAF-u, tak v roku 2018 sa tieto špinavé kšefty pre Slovensko znova obnovili," uviedol s tým, že práve preto by mali konať vládne špičky.
"Situácia je mimoriadne závažná. Vyzývame Petra Kažimíra ako ministra financií, ale aj Petra Pellegriniho ako predsedu vlády, aby okamžite konali," dodal.
Na odstúpenie Imreczeho vyzvalo aj mimoparlamentné Spolu. Podľa lídra strany Miroslava Beblavého nemá morálne a ani manažérske právo ďalej zotrvávať vo svojej funkcii.
Na Rajtárove vyjadrenia zareagoval Imrecze tým, že na poslanca za SaS podáva trestné oznámenie pre trestný čin krivého obvinenia na Generálnu prokuratúru.
Pellegrini chce viac informácií
Podľa premiéra Petra Pellegriniho je v celom prípade potrebné počkať na viac detailov a oficiálnych informácií.
V médiách sa podľa neho objavila len určitá predbežná správa.
"Preto si počkajme, ako sa bude ďalej vyvíjať celá situácia a potom môžeme hovoriť o nejakom personálnom vyvodzovaní zodpovednosti. Nie na základe jedného dňa a pár novinových článkov," reagoval Pellegrini na výzvy opozície na odvolanie prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho.
Podľa vlastných slov sa bude chcieť najprv oboznámiť s oficiálnymi dokumentmi, ako v skutočnosti tento prípad vyzerá.
"Ja by som nerád zasahoval do kompetencií ministra financií, ktorý musí sám vedieť, kto má alebo nemá zodpovednosť. Nateraz pre mňa platí, počkajme si na viac detailov. Zatiaľ ide o nejaký mediálny výkrik, na základe ktorého nemôžem ja hneď prijímať nejaké stanoviská, bolo by to nefér," dodal premiér.
