BRATISLAVA. Eurofondov pre Slovensko bude v nadchádzajúcom období ubúdať. Dôvodom sú zmeny v štruktúre priorít financovania, pričom najviac dotknuté by Slovensko malo byť krátením rozpočtu na politiku súdržnosti (PS) a spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP).
Myslí si to Marián Labaj z odboru ekonomických a menových analýz Národnej banky Slovenska (NBS).
Zároveň podotkol, že Slovensko naďalej zostane čistým prijímateľom, z hľadiska čistej finančnej pozície by si však mala relatívne pohoršiť.
Modernizácia Európy
Celkový rozpočet Európskej únie (EÚ) na roky 2021 - 2027 by sa podľa aktuálneho návrhu mal udržať na úrovni 1,11 % hrubého národného dôchodku (HND) EÚ27, pripomenuli analytici Menového úseku NBS. V stálych cenách by mal balík vzrásť v porovnaní so súčasným viacročným finančným rámcom (VFR) o 4 %.
Majoritu v ňom by si mali udržať SPP a PS, Komisia však navrhuje na obe politiky globálne zníženie reálnych výdavkov. To by sa malo výraznejšie dotknúť aj Slovenska.
Európska komisia (EK) deklarovala podporiť modernizáciu Európy a zvýšiť výdavky na nové priority.
"V tomto kontexte sa očakáva reálny rast výdavkov na vedu, inovácie a podporu jednotného trhu o 17 %, na bezpečnosť a migračnú politiku by sa mali viac ako zdvojnásobiť. Na podporu ostatným častiam sveta by sa mali zvýšiť výdavky o viac ako 60 %," priblížil Labaj s tým, že výdavky na súdržnosť by mali v stálych cenách klesnúť približne o 11 % a podpora farmárov o 18 %. Slovensko by malo ovplyvniť celkové zníženie tejto alokácie, ale aj priblíženie slovenských regiónov k priemeru EÚ27.
Kto dostane najviac
Posun v úrovni rozvoja medzi regiónmi mení podľa analytikov aj váhu prerozdelenia zdrojov v rámci podpory súdržnosti.
"Podľa aktuálneho návrhu by najviac zdrojov malo získať Rumunsko, Bulharsko, Grécko, Taliansko, Cyprus a Španielsko s viac ako 20 % rastom. Na druhej strane, menej by mali získať najmä krajiny V4 a Pobaltia, ktoré pomerne úspešne napredujú v regionálnej konvergencii," skonštatoval Labaj, podľa ktorého by príjmy Slovenska mali klesnúť približne o 3 %, v stálych cenách zhruba o 15 %.
Na strane odvodov do EÚ by si malo Slovensko ponechať menej zdrojov z výberu cla. Členské krajiny Únie si v súčasnosti ponechávajú 20 % z vybraného cla a zvyšok odvedú do rozpočtu EÚ. "Po novom by to malo byť len 10 % (pre Slovensko to predstavuje potenciálny výpadok na príjmoch približne 14 miliónov eur ročne)," dodal analytik.
