BRATISLAVA. Slovenské pôdohospodárstvo prežíva podľa opozičného hnutia Sme rodina jednu z najväčších a najťažších kríz.
Predstavitelia hnutia to uviedli na piatkovej tlačovej konferencii v Národnej rade.
"Je až neuveriteľné, čo dokázali za dva a pol roka urobiť nominanti SNS so slovenským agrosektorom," zdôraznil predseda hnutia Boris Kollár.
Vlastná koncepcia
Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory bolo totiž saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v období január až jún 2018 pasívne, a to v hodnote 875,5 milióna eur. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku sa zvýšilo o 40,8 percenta.
Podľa Sme rodina sa teda na Slovensko doviezlo za prvý polrok o takmer 876 miliónov eur viac produktov, ako sa vyviezlo.
"Pričom dovážame hlavne potraviny, ktoré v našom klimatickom pásme nemáme problém vyprodukovať sami," zdôraznilo Sme rodina.
Podiel slovenských výrobkov na pultoch predajní je podľa hnutia na základe posledných meraní 37,7 percenta. Zvyšok, viac ako 62 percent potravín je z dovozu.
Hnutie preto vyzvalo ministerstvo pôdohospodárstva a vládu, aby naplnili platnú, vládou schválenú koncepciu z 5. novembra 2014 o rozvoji potravinárskeho priemyslu. Tá má podľa Sme rodina za cieľ zvýšiť potravinovú sebestačnosť Slovenska na úroveň 80 percent spotreby potravín.
Hnutie zároveň avizovalo, že od októbra začne predstavovať vlastnú koncepciu rozvoja vidieka.
Systém ekonomických a legislatívnych opatrení by mal podľa Sme rodina ukončiť dlhoročnú krízu poľnohospodárstva a ukáže aj cestu, ako nebyť potravinovo závislým štátom.
Ministerstvo vidí úspech
Podľa ministerstva však dvojročná snaha slovenského agrorezortu zameraná na zlepšenie postavenia farmára v potravinársko-dodávateľskom reťazci zaznamenala významný úspech.
"Práve vďaka našej iniciatíve Európska komisia prijala konkrétne kroky v podobe návrhu novej smernice týkajúcej sa zákazu nekalých obchodných praktík," opísal Michal Feik z odboru komunikácie a marketingu Ministerstva pôdohospodárstva.
Vďaka iniciatíve Slovenska predstavila podľa jeho slov Európska komisia znenie takzvaného legislatívneho balíčka "Nová dohoda pre spotrebiteľov". Ten zavádza do smernice o nekalých obchodných praktikách na vnútornom trhu aj pojem dvojaká kvalita produktov.
Rezort pripravil tiež podľa Feika zákon o poctivých vzťahoch v obchode s potravinami. "Obchodné vzťahy medzi dodávateľmi a odberateľmi potravín budú férovejšie a vyváženejšie. Nová právna úprava prinesie elimináciu skrytých poplatkov, skrátenie lehoty splatnosti faktúr, možnosť predkladania anonymných podnetov, ale aj lepšiu kontrolu, či prísnejšie sankcie," vymenoval.
Ministerstvo zároveň podľa jeho slov chráni spotrebiteľov. Napríklad v roku 2017 vykonalo takmer 45.000 kontrol potravín od prvovýrobcov až po pulty. "Agrorezort podporuje aj export našich kvalitných potravinových výrobkov. Na svetovej výstave Gulfood sa prvýkrát prezentovali aj slovenskí potravinári. Ide o najväčšiu prezentačnú a kontraktačnú výstavu potravín a nápojov na svete," doplnil Feik.
Negatívne saldo zahraničného obchodu, nízky podiel slovenských potravín, ale aj dominancia veľkých potravinových reťazcov, sú podľa neho výsledkom toho, že agrosektor bol dvadsať rokov na pokraji záujmu spoločnosti. "Aj napriek našej veľkej snahe, nastavený trend nie je v takom krátkom čase možné úplne zvrátiť," dodal.
Slovenskému potravinárstvu určite podľa ministerstva pomôže aj to, že budú ľudia kupovať slovenské výrobky. To však nemožno spotrebiteľom nariadiť, len odporučiť.
Poľnohospodárstvo pritom podľa agrorezortu podľa predbežných údajov dosiahlo za rok 2017 kladný výsledok hospodárenia, teda zisk pred zdanením vo výške 60,2 milióna eur. V porovnaní s rokom 2016 sa jeho úroveň zvýšila o 23,6 %, čo predstavuje zvýšenie o 11,5 milióna eur.
