BRATISLAVA. Nevídane rozsiahly únik citlivých údajov o skutočných vlastníkoch tisícov firiem z daňových rajov dostal názov Panama Papers, pretože schránkové firmy zakladala alebo spracovala panamská právnická kancelária Mossack Fonseca.
Dáta z nej postupne v roku 2015 vyniesol anonymný informátor, poskytol ich nemeckým novinám Süddeutsche Zeitung a tí na vyšetrovaní spolupracovali s Medzinárodným konzorciom investigatívnych novinárov.
Mossack Fonseca to neprežila
Nemci núkali dáta z Panama Papers, slovenská polícia po ne nikoho neposlala Čítajte Z Mossack Fonseca uniklo 11,5 milióna dokumentov. Ide napríklad o zakladateľské dokumenty, faktúry, akcie, zoznamy vlastníkov, ale aj komunikácia medzi panamskými právnikmi a klientmi, ktorá odhaľuje, kto a prečo využíval anonymné schránkové firmy. Dáta zaberajú 2,6 terabajtu, čo zodpovedá asi pol miliónu pesničiek vo formáte mp3.
Svetové médiá zverejnili prvé reportáže v apríli 2016, v reakcii na to ako prvý odstúpil islandský premiér David Gunnlaugsson. Panama Papers totiž ukázali, že potajme vlastnil podiel v dvoch islandských bankách, hoci ako verejný funkcionár vyjednával o ich záchrane po tamojšej bankovej kríze.
Zďaleka nebol jediný vysokopostavený politik, ktorý sa v uniknutých dokumentoch objavil, sú tam ľudia z okolia Vladimíra Putina, niekdajší britský premiér David Cameron alebo otec francúzskej političky Marine Le Penovej. Schránkové firmy využívali aj mnohí športovci alebo celebrity.
Iba to, že niekto sa v dokumentoch objavil, neznamenalo, že konal nečestne. Na to, aby to bolo možné povedať, museli novinári zrekonštruovať mnoho obchodných prípadov len na základe e-mailovej komunikácie medzi Mossack Fonseca a jej klientmi.
Panama Papers vyvolali vyšetrovanie aj v samotnej Paname, na istý čas boli zadržaní zakladatelia právnickej firmy Nemec Jürgen Mossack a Panamčan Ramón Fonseca. Ich firma kauzu neprežila a tento rok ju zavreli.
Slovenská stopa
Panama Papers analyzovali v spolupráci s Českým centrom pre investigatívnu žurnalistiku aj slovenské médiá.
Vôbec najvýraznejším zistením je odhalenie, ktoré sa týka zdravotnej poisťovne Dôvera . Jej údajný akcionár bratislavský advokát Daniel Futej chcel investovať svoj podiel zo zisku poisťovne do výstavby na Bahamách v rovnakom čase, ako tam robotníci stavali vilu pre oligarchu Juraja Širokého.
Toto zistenie iba zosilnilo už pretrvávajúce podozrenie, že skutočným vlastníkom podielu v Dôvere nebol Futej, ale v skutočnosti tam zastupoval záujmy Širokého. Široký, Futej aj investičná skupina Penta, ktorá dnes vlastní celú Dôveru, to podozrenie vždy odmietali. Redakčný tím denníka SME získal za sériu o tomto prípade novinársku cenu Literárneho fondu.
Významné boli aj zistenia o Holanďanovi Gustaafovi Davidovi Poelenovi, ktorého slovenská firma Latem Trading bola podľa Panama Papers zapletená do prania špinavých peňazí pre klientov z Európy aj Južnej Ameriky.
Ukázalo sa, že Poelen klamal, že pracoval ako vedúci oddelenia daní v konzultačnej firme PwC. Privatbanka zo skupiny Penta, kde mal Poelen a jeho firmy účty, zas krátko po zverejnení Panama Papers tieto účty zavrela a podrobnosti o jeho transakciách odovzdala slovenskej polícii.
