ZVOLEN. Podľa lesníckych odborníkov sa lykožrútová kalamita na Slovensku zhoršuje.
Ponechanie zvyškov dreva v lesoch podľa nich zásadne sťažuje situáciu so šírením podkôrneho hmyzu a celkové zdravie lesa.
Radikálne zhoršenie situácie
Lesnícka ochranárska služba
Lesnícka ochranárska služba je služba Národného lesníckeho centra - Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen pre lesnícku prevádzku a orgány štátnej správy na úseku lesného hospodárstva.
Túto službu zabezpečujú výskumní pracovníci, ktorí riešia výskumné projekty a tým sa zabezpečuje odborná úroveň poradenstva. Okrem iného spracovávajú údaje o výskyte škodcov na Slovensku a stanovujú prognózu ich vývoja.
"V posledných mesiacoch sme svedkami nebývalého nárastu kalamít podkôrneho hmyzu vo všetkých smrečinách Slovenska. Situácia sa radikálne zhoršila aj v regiónoch, v ktorých bol doteraz zdravotný stav smrečín na uspokojivej úrovni. Z tohto dôvodu možno očakávať v roku 2018 ďalšie navýšenie objemu dreva napadnutého podkôrnym hmyzom, objem bude pravdepodobne najvyšší za celú dobu vedenia evidencie, s vysokou pravdepodobnosťou prekročí hranicu 4 milióny metrov kubických," povedal Jozef Vakula z Lesníckej ochranárskej služby (LOS).
Vakula dodal, že veterné kalamity, obmedzovanie hospodárenia v chránených územiach, nedostatočne vykonávaná ochrana lesa a hygiena porastov, sucho a vysoké teploty sa stávajú spúšťačom gradácií podkôrneho hmyzu, či ide o smrečiny, alebo boriny.
Aká je prevencia
"Prevenciou a obranou proti podkôrnemu hmyzu je vykonávanie dôslednej hygieny porastov, čo znamená predovšetkým odstraňovanie takzvaného aktívneho lykožrútovho dreva. Práve neasanované zvyšky po ťažbe sú mnohokrát zdrojom podkôrneho hmyzu," konštatoval Andrej Kunca z LOS.
"Zvyšky po ťažbe, teda haluzina a vrcholce stromov, ktoré po ťažbe zostávajú v lese, bývajú naletené podkôrnym hmyzom, ktorý v nich založí novú generáciu a následne táto generácia napadne okolité živé stromy. Z tohto dôvodu je asanácia ťažbových zvyškov v lesníctve dôležitá a je významnou súčasťou hygieny porastov," dodal.
(zdroj: FOTOLIA)Dva spôsoby asanácie
Asanáciu ťažbových zvyškov možno robiť chemicky alebo mechanicky. Chemická asanácia je podľa odborníkov málo účinná a v treťom stupni ochrany prírody, teda v národných parkoch, je povolená len so súhlasom orgánov ochrany prírody, čo je v kalamitných oblastiach neoperatívne riešenie situácie.
Z tohto dôvodu je mechanická asanácia nenahraditeľná a účinnejšia ako chemická.
"K mechanickej asanácii zvyškov po ťažbe okrem pálenia patrí aj štiepkovanie. Keďže pálenie je možné vykonávať iba za vhodných podmienok počasia, štiepkovanie a následný odvoz štiepky je mnohokrát jedinou použiteľnou metódou asanácie napadnutých ťažbových zvyškov v lese a tým aj prostriedkom na jeho ozdravovanie. Štiepkovaním dochádza k zahubeniu 100 percent podkôrneho hmyzu vo zvyškoch po ťažbe," pokračoval Kunca.
S kalamitou bojujú aj iné štáty
Podobný stav vo vývoji podkôrnych druhov hmyzu v ihličnatých porastoch je aj v Česku, ale aj v južnom Nemecku, Poľsku a Rakúsku. Podobné sú aj príčiny vzniku tohto stavu - sucho, teplo, následne rýchly nárast kalamity.
Lykožrút opäť na scéne. Trnka ho riešil mucholapkami, Vareha metličkami Čítajte "Túto kalamitnú hmotu treba spracovať s ohľadom na rýchlosť vývoja podkôrneho hmyzu, ktorý na ukončenie vývoja potrebuje približne dva mesiace. Ponechávanie všetkej hmoty v územiach s piatym stupňom ochrany je proti všetkým zásadám ochrany lesa pred škodlivými činiteľmi. Vytvorenie dopytu po štiepke zo zvyškov po ťažbe môže výrazným spôsobom prispieť k zlepšeniu hygieny porastov a k ich ozdraveniu. Naopak, ponechávanie zvyškov po ťažbe situáciu dramaticky zhoršuje," uzavrel Vakula.
