Dcére manželov Manuela a Dory Zárateovcov diagnostikovali leukémiu. Lekári sa zhodli, že ich dieťa Edanele neprežije. Až na jedného, ktorý veril v jej uzdravenie a tvrdil, že treba urobiť čím skôr zákrok, po ktorom bude žiť.
Tento príbeh bol pri zrode najznámejšieho festivalu strednej Ameriky Festival de la Mejorana, ktorý sa každoročne v septembri koná v panamskom mestečku Guararé.
V deň zákroku sa Don Manuel Fernando Zárate išiel modliť do kostola Kráľa Krista v hlavnom meste a požiadal Pannu Máriu, aby vyliečila a zachránila jeho dcéru.
Ako odplatu jej sľúbil, že z vďačnosti pre ňu zorganizuje festival, aby si ju celá krajina uctila za šľachetný čin. Po ôsmich hodinách čakania sa dozvedel výsledok prostredníctvom telefonátu, že zákrok sa podaril a jeho dcéra Edanela prežila.
Písal sa rok 1949 a vtedy sa uskutočnil prvý ročník Festivalu de la Mejorana. Odvtedy sa vždy cez víkend pred 24. septembrom, teda dňom Panny Márie z Mercedes, od piatku do nedele oslavuje.
Mejorana a pollera
Mejorana je strunový hudobný nástroj typický pre panamský folklór. Vyrezávajú ho z jedného kusa dreva, väčšinou cédrového, alebo zo suchých vlákien rastliny bejuco. Tvarovaný je ako malá gitara s piatimi strunami.
Na gitaru sa veľmi podobá, ale je o niečo menšia a s kratším krkom. Je to pre príbuznosť s barokovou gitarou, ktorú do Panamy priviezli z Európy. Pre Panamu je niečo ako fujara pre Slovákov.
Hrajú na ňom len muži a používa sa v mnohých žánroch panamského folklóru, najčastejšie však v piesňach, ktoré sa samotné nazývajú mejoranas. Sú to romantické balady, ktoré spievajú výlučne muži.
Typický Panamčan nosí tradičnú košeľu, džínsy alebo nohavice s opaskom, topánky tmavej farby a to najdôležitejšie – tradičný panamský klobúk, ktorým sa krajina preslávila aj vo svete. Typická Panamčanka má na sebe panamský národný kroj nazývaný pollera.
Pýcha Panamčaniek
Patrí k najhonosnejším a najfarebnejším nielen v Latinskej Amerike, ale aj na celom svete. Pollera je španielsky výraz pre veľkú jednodielnu sukňu. Môže byť vyrobená z rôznych materiálov, ako sú bavlna či vlna, dominantná farba je biela a často má farebné vyšívané dekorácie znázorňujúce buď rôzne elementy a kvety, alebo zvieratá.
Pochádza zo španielskej Andalúzie, kde ju v koloniálnych časoch nosili miestne sedliacke ženy. Španielski konkvistádori, šíritelia katolicizmu, tento typ šiat priniesli spolu so svojou kultúrou a náboženstvom do Latinskej Ameriky, a tak sa stal časťou kultúry miestnych indiánskych kmeňov, ktoré si ho adoptovali na prelome 16. a 17. storočia.
Cena pollery sa dnes pohybuje v rozmedzí niekoľkých stoviek až tisícok dolárov. Všetko, samozrejme, závisí od veľkosti, počtu doplnkov, honosnosti, krásy a veľkoleposti. Najjednoduchšie sa pohybujú v stovkách dolárov, ich vyhotovenie netrvá dlho a primárne slúžia najmä deťom alebo mladistvým slečnám.
Výroba najdrahších so všetkými doplnkami, ktorých cena sa môže vyšplhať až na 15-tisíc dolárov, trvá niekedy až rok. Pollera je taká drahá a vzácna, že Panamčania ju dedia z generácie na generáciu a prakticky je nepredajná. Nielen pre astronomickú cenu, ale predovšetkým pre pýchu miestnych ľudí.
Dúhové predstavenie
Najdôležitejším doplnkom pollery je tradičná pokrývka hlavy „tembleque“. V preklade ide o masívne sponky či hrebene do vlasov. Sú vyrobené zo zlata, perál alebo korálikov, vyformovaných do tvaru kvetov alebo iných prvkov, ktoré niečo vyjadrujú. Spolu s nimi vo vlasoch panamskej ženy dominujú aj dva tucty zlatých ihlíc v tvare dýky.
Hlava Panamčaniek teda vyzerá mohutne a honosne a pripomína jedno veľké dúhové predstavenie, podľa farieb použitých perál. Okrem toho ženy nosia aj ďalšie doplnky – dekoračné šperky „peinetas“, zlaté perleťové náhrdelníky „mosquetas“, skrútené retiazky „solomons“, zlaté alebo korálové náušnice, náramky, flitre, krištáliky či iné typické doplnky.
Panamské ženy sú nesmierne pyšné na svoje vlastné pollery a neváhajú ich na sebe ukázať pri každej vhodnej príležitosti, či už to je festial, alebo len dedinská slávnosť.
Kráľovná je len jedna
Kráľovnú Festivalu de la Mejorana niekoľko mesiacov pred jeho konaním volí odborná porota. Je hlavnou tvárou festivalu v dňoch jeho konania a úraduje celý nasledujúci rok až do začiatku konania ďalšieho podujatia, na ktorom prenecháva svoje miesto ďalšej zvolenej kráľovnej.
Počas festivalu všetkými ulicami mestečka Guararé prechádza mnohopočetný sprievod na čele s kráľovnou, ktorú sprevádzajú jej princezné, dvorní ochrancovia a stovky návštevníkov. To všetko v sprievode miestnych hudobníkov, dotvárajúcich nezabudnuteľnú atmosféru podujatia plnú temperamentu.
V miestnej býčej aréne mladí chlapci hádžu do kráľovnej a ostatných ľudí blato, zatiaľ čo oni sa ladne vlnia v rytme hudby. V posledný deň festivalu sa organizuje dlhý sprievod rôznych vozov, z ktorých každý prezentuje určité panamské remeslo či tradíciu. Na väčšine vozov nemôže chýbať Panamčanka tancujúca v pollere.
Autor: Michal Hertlík