Európska investičná banka (EIB) získava financie z výpožičiek na finančných trhoch a od akcionárov – členských štátov EÚ. Vklad každého štátu odráža jeho ekonomickú váhu v EÚ.
Vďaka krytiu členskými štátmi má EIB najvyšší možný úverový rating a vďaka tomu získava veľké sumy kapitálu za veľmi dobrých podmienok. Odtiaľto je však rovnica iná ako v bežných bankách.
Banky obmedzia pôžičky nielen na byty, ale aj autá Čítajte Od investovania takto získaných financií neočakáva zisk, práve naopak, poskytuje ich výhodnejšie než iné banky – s nižším úrokom ako ony – a subjektom, ktoré by investičnými kritériami inde neprešli.
EIB je preto príklad sociálneho bankovníctva, jej cieľom nie je zisk, ale rozvoj. Je zároveň jediným príkladom sociálneho bankovníctva u nás.
Nielen štátom
Slovensko takto získalo od EIB za uplynulých päť rokov viac ako 3,4 miliardy eur, pričom v roku 2017 to bolo 322 miliónov. Po pôžičke 23 miliónov eur z roku 2008 sa podľa správy na internetovej stránke EIB tento rok očakáva podpis novej zmluvy medzi bankou a Bratislavou.
“Banka by nemala byť čierna skrinka, zákazník by mal poznať, kam jeho peniaze idú. Chceme dať ľuďom moc, u nás sú všetci klienti bankári.
„
Z týchto peňazí bola napríklad financovaná obnova budovy secesného gymnázia na Gröslingovej ulici. Aj slovenskí politici často a radi spomínajú poskytnutie 426 miliónov eur spoločnosti na projektovanie, výstavbu a prevádzku diaľnice D4 okolo Bratislavy.
Okrem veľkých investičných projektov však idú peniaze EIB aj malým – viaceré slovenské banky majú s EIB dohodu o poskytovaní úveru z úverovej linky EIB, ktorá je určená aj firmám do 250 zamestnancov.
Takúto zmluvu s EIB má uzatvorenú napríklad Slovenská sporiteľňa, VÚB či ČSOB. Tieto prostriedky sa dajú využiť na zakúpenie prevádzky a vybavenia, výskum a vývoj, budovanie alebo prevzatie distribučných reťazcov, patentovanie alebo kúpu patentu a ďalšie veci.
