Impozantnú vežu klopačky vidno už z diaľky. Vedľa nej stojí menšia budova vážnice, ktorá slúži ako maličké múzeum. Expozícia o Maši a o dejinách baníctva na Liptove.
Na prvý pohľad len zopár zbierkových predmetov. Najzaujímavejším „exponátom“ je tu však správca. Dokáže o tomto mieste tak dlho a pútavo rozprávať, až je ťažké uveriť, že nie je historikom.
Muchy, vtáky, netopiere
Peter Flodr bol celý život vojak z povolania. Nezaujímala ho história ani geológia. Na dôchodok si kúpil starý dom pri Váhu medzi Liptovským Hrádkom a Kráľovou Lehotou. Bolo to v roku 2001.
Petra Flodra história miesta očarila. (zdroj: Jana Čavojská)Len náhodou raz pri upratovaní otvoril zásuvku starého stolíka po bývalom majiteľovi. Objavil v nej zväzok kľúčov. Skúšal ich do všetkých zámok v dome. Nikde sa nehodili.
Ani nevie, ako dostal nápad vyjsť na dvor a vyskúšať ich na vstupných dverách do klopačky a vážnice. Dva z nich vkĺzli do zámok od národnej kultúrnej pamiatky. „Privítali ma muchy, vtáky a netopiere,“ spomína P. Flodr.
Kedysi tu fungovala expozícia pod správou Liptovského múzea, ale medzičasom bola dávno zabudnutá. Objekty pomaly chátrali.
P. Flodr našiel vnútri akurát starý krompáč a niekoľko kusov železa. Budovy pár metrov od domu však podnietili jeho zvedavosť. Doslova sa zažral do pátrania po ich histórii. A to pritom ani nie je rodený Lipták.
„Pochádzam z Púchova. Rieka Váh a veže sú mojím osudom. Narodil som sa pri katolíckom kostole. Jeho vežu sme mali pred domom a Váh za domom. Tu to mám podobné. Za domom mi tečie Váh a vežu mám niekoľko metrov odo dverí.“
Z Púchova sa ako vojak dostal na Liptov. Tridsaťdva rokov slúžil v Mokradi.
