BRUSEL. Európska komisia (EK) opätovne odkázala ľuďom, ktorí pracujú v uhoľných regiónoch EÚ, že ich nechce nechať napospas neistote.
Uviedol v rozhovore pre TASR podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič, ktorý v utorok (9.10.) poobede vystúpil ako jeden z hlavných hostí na bruselskej konferencii "Energetická únia v pohybe - politika súdržnosti podporujúca uhoľné regióny v tranzícii".
Toto podujatie bolo jednou zo sérií aktivít pripravených v rámci každoročného Európskeho týždňa regiónov a miest.
Budúcnosť uhoľných regiónov
Šefčovič pripomenul, že konferencia ponúkla priestor na konkrétne diskusie o skúsenostiach s Platformou pre uhoľné regióny, ktorú exekutíva EÚ založila pred niekoľkými mesiacmi. Podľa jeho slov je to možnosť posúdiť, ako bol systém nastavený a či vyhovuje to, čo bolo uhoľným regiónom ponúknuté.
"Schéma našej pomoci je jednoduchá. Chceme spolu s regiónmi diskutovať - v čom je ich ekonomická sila, ako vieme nastaviť novú ekonomickú budúcnosť v regiónoch, ktoré sú často poznačené neistotou ohľadom zachovania pracovných miest a budúcich ekonomických modelov," vysvetlil slovenský eurokomisár.
Spresnil, že hlavným cieľom je transformovať víziu o ekonomickej budúcnosti uhoľných regiónov do konkrétnych projektov, pre ktoré potom treba zaistiť financovanie. To je možné preprogramovaním existujúcich štrukturálnych fondov, alebo využitím nových horizontálnych fondov, ako sú environmentálny fond Life či Globalizačný investičný fond, pričom snahou je čoraz viac do tohto úsilia zapájať aj súkromný sektor.
Šefčovič upozornil, že eurokomisia je pripravená vyčleniť zo štrukturálnych fondov 70 miliárd eur (do roku 2020) pre pomoc regiónom, ktoré sa vzdávajú ťažby uhlia. "Potrebujeme dobré projekty, kvalitnú spoluprácu s miestnou samosprávou a ústrednými vládami. Teraz diskutujeme o tom, ako to čo najlepšie nastaviť," opísal situáciu Šefčovič.
Zdôraznil, že v pondelok zverejnená správa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) len zdôraznila urgentnosť konať rýchlejšie v dekarbonizácii ekonomiky a dostať sa čo najbližšie k cieľu neprehriať našu planétu o viac ako 1,5 stupňa Celzia. Šefčovič priznal, že si to vyžaduje väčšie úsilie, než sa predpokladalo pred pár rokmi, zároveň však vyjadril presvedčenie, že Európa zohráva kľúčovú úlohu nielen v boji proti klimatickým zmenám, ale je aj lídrom v dokazovaní skutočnosti, že ekonomika dokáže rásť aj pri znižovaní emisií skleníkových plynov.
"Súčasťou tohto úsilia je aj to, že uhlie sa používa stále menej. To však vedie k tomu, že 240.000 ľudí, ktorí pracujú v 41 regiónoch v 12 krajinách EÚ, má obavy z budúcnosti. Preto je dôležité, aby sme naše posolstvo, že nemáme záujem nikoho nechať napospas tejto ekonomickej transformácii, permanentne opakovali. Aby sme im z úrovne EÚ ponúkli pomocnú ruku a spolupracovali na ich novej ekonomickej budúcnosti," uviedol Šefčovič.
Transformácia hornej Nitry
Slovenská republika víta iniciatívu Európskej komisie (EK) s názvom Platformou pre uhoľné regióny a Bruselu predkladá reálne projekty transformácie regiónu horná Nitra.
Pre TASR to uviedol štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Vojtech Ferencz na podujatí v Bruseli.
Ferencz vystúpil ako hosť na utorňajšej konferencii "Energetická únia v pohybe - politika súdržnosti podporujúca uhoľné regióny v tranzícii", ktorá bola jednou zo sérií aktivít pripravených v rámci každoročného Európskeho týždňa regiónov a miest.
Štátny tajomník v Bruseli pripomenul, že jediná energetická surovina, ktorú na Slovensku ťažíme, je hnedé uhlie v oblasti hornej Nitry.
Dodal, že uhlie vyťažené v okolí Prievidze a Novák, v takej kvalite ako je, sa dlhodobo používa v tepelnej elektrárni Nováky.
"Vieme o tom, že EÚ tlačí čím ďalej tým viac na členské štáty, aby obmedzili spaliny a emisie skleníkových plynov. Hovoríme, že Únia environmentálne dusí členské krajiny, ale je to logické. Ak chce naša planéta prežiť a ak chceme mať kvalitné ovzdušie, musíme pre to niečo robiť," opísal situáciu Ferencz.
Podľa jeho slov je všeobecne známe a diskutované, že na Slovensku je nepriamo dotovaná ťažba uhlia zo strany štátu, ktorý zas argumentuje všeobecným hospodárskym záujmom. To všetko však SR cez ministerstvo hospodárstva už dlhodobo konzultuje s Bruselom.
"Aj preto zdôrazňujem, že vítame túto iniciatívu Európskej komisie. Slovensko je v klube tých krajín, ktoré budú riešiť transformáciu baníckych regiónov na ekonomicky iný región a budeme sa uchádzať aj o príslušné fondy EÚ," uviedol Ferencz.
Dodal, že doteraz prebehlo viacero vrcholných stretnutí s predstaviteľmi eurokomisie v Bruseli aj území Slovenska.
Najbližšie bude na budúci týždeň (17. 10.) v Trenčíne, kde sa prediskutujú konkrétne kroky, ktoré budú zahrnuté v akčnom pláne. Na týchto rokovaniach sa zúčastnia aj predstavitelia konzultantskej spoločnosti PricewaterhouseCoopers, ktorú v tendri pre SR vybrala eurokomisia.
Na jar toho roku sa totiž Slovensku cez EK podarilo získať grant vo výške 350-tisíc eur, z ktorého budú financované konzultácie, či už pre tvorbu akčného plánu alebo transformácie regiónu hornej Nitry.
"Slovenská republika má ambíciu, aby tento akčný plán bol schválený vládou na jar budúceho roka, čo bude znamenať začiatok oficiálneho procesu transformácie regiónu," upozornil Ferencz.
Slovenská strana si je dobre vedomá dosahov transformácie baníckeho regiónu, kde podľa Ferencza pracuje okolo 4000 baníkov. Podľa prepočtov príslušného koeficientu baníctvo na hornej Nitre má dosah na 10.000 až 12.000 ľudí.
"Vo svojom vystúpení som zdôraznil, že slovenská vláda venuje zvýšenú pozornosť danému regiónu. Baníctvo je aj politicky citlivá téma a chceme tento proces urobiť tak, aby bane a lokálna ekonomika neboli riešené zo dňa na deň. Chceme to robiť férovo k obyvateľstvu," zhodnotil situáciu.
Ministerstvo hospodárstva už pred dvoma rokmi rozbehlo diskusie s podnikateľmi a investormi, podporilo konkrétne investície a v hľadáčiku sú aj ďalší investori pre oblasť Prievidze a Novák. Ferencz dodal, že vláda eviduje aj problém lokálnej dopravnej infraštruktúry a súčasťou akčného plánu bude aj zlepšenie dopravy v tomto regióne, pričom na tieto projekty pôjde časť peňazí z EÚ.
SR nie je jediná krajina, ktoré má problém s ťažbou uhlia. Na bruselskej konferencii boli aj zástupcovia z Rumunska, Poľska, Českej republiky a Nemecka. Slovensko je spolu s Gréckom a Poľskom súčasťou pilotného projektu na transformáciu uhoľných regiónov na ekonomicky iné modely.
