BRATISLAVA. Budúcoročný návrh štátneho rozpočtu je podľa ministra financií Petra Kažimíra (Smer) z mnohých hľadísk jedinečný.
Skonštatoval to po skončení rokovania vlády, ktorá schválila návrh štátneho rozpočtu.
Ministerstvo financií podľa slov Kažimíra predložilo rozpočet s fiškálnymi cieľmi, ktoré hovoria o tom, že vláda ide hospodáriť vyrovnane a prebytkovo.
Viacerým ministerstvám sa pritom zvyšujú zdroje, najviac rezortu zdravotníctva, rastú aj výdavky na modernizáciu armády, polepšilo si ministerstvo práce aj ministerstvo životného prostredia.
Vláda schválila návrh rozpočtu. Počíta s deficitom 0,1 percenta Čítajte Z pohľadu histórie Slovensko nikdy nemalo prebytkové hospodárenie.
Z tohto hľadiska je podľa Kažimíra návrh rozpočtu na budúci rok historický.
Neodpovedal tak priamo na otázky novinárov, či plánuje opustiť kreslo ministra a bude sa uchádzať o post guvernéra Národnej banky Slovenska, ak súčasný predčasne odstúpi.
Medializované úvahy o tom, že sa má uchádzať o post ministra financií SR, označil šéf Ministerstva hospodárstva (MH) SR Peter Žiga (Smer-SD) za "komplikovanú situáciu".
"Tá situácia je ešte taká komplikovaná a tak podmieňujúca, že tak ďaleko ešte nie sme. To najprv musí prísť k tomu, že by NBS nemala svojho guvernéra, potom by musel pán minister Kazimír prejaviť záujem o túto pozíciu, musela by ho odporučiť vláda, schváliť parlament a ešte vymenovať prezident SR. To je ešte veľa krokov, to je veľmi ďaleko," povedal Žiga.
K postu ministra financií sa nechcel vyjadrovať, pretože v súčasnosti "to nie je otázka dňa".
Kažimír podotkol, že z pohľadu ministra len pri príležitosti predloženia rozpočtu bilancuje, lebo cesta k vyrovnanému hospodáreniu nebola jednoduchá.
Slovenská ekonomika rastie
Rezort na rokovanie vlády predložil tzv. zákon roka s fiškálnymi cieľmi, ktoré hovoria o tom, že vláda ide hospodáriť vyrovnane a prebytkovo. "Sme v cieli, máme na dosah udržateľné vyrovnané hospodárenie," poznamenal po skončení rokovania vlády Kažimír.
Zároveň avizoval, že v rozpočte by sa nemali uskutočniť zásadné zmeny.
Minimálna mzda má od budúceho roka stúpnuť na 520 eur Čítajte "Tešíme sa z dobrého vetra, z dobrej atmosféry, ktorá nateraz praje Slovensku z hľadiska ekonomických parametrov a ktorá nám dovolila aj takýto návrh rozpočtu pripraviť. S cieľmi som spokojný. Nemienim ich korigovať, nevidím na to žiadne dôvody," podotkol Kažimír s tým, že pevne verí, že vyhodnotenie návrhu rozpočtu bude v súlade s európskymi pravidlami.
"Je pre mňa cťou, že som pri tom mohol byť, lebo pomyselný vlak sa dostáva do cieľa a Slovensko udržateľne ide hospodáriť vyrovnane, čo je dobrá správa aj pre Slovákov, ale aj z toho hľadiska, že sme členmi Európskej únie," myslí si Kažimír.
Zároveň uviedol, že vláde sa darí prepisovať historické rekordy v oblasti nezamestnanosti, ktorá klesá, a rastie aj počet nových pracovných miest. Okrem toho Slovensko zaznamenáva aj solídny rast ekonomiky, v budúcom roku majú rásť nominálne aj reálne mzdy. V budúcom roku by mala byť priemerná mzda 1077 eur.
Rezort financií v návrhu rozpočtu počíta aj s finančnými rezervami. V budúcom roku má rezervu predstavovať 400 miliónov eur a slúžiť má na prijímanú legislatívu.
"To sú politické priority jednotlivých koaličných strán a sú v podobe pripravovaných návrhov," priblížil Kažimír. Ďalšia rezerva v objeme 150 miliónov eur by mohla pokryť možné meškanie realokácie európskych fondov, ktoré by mohli byť použité na zvýšenie zdrojov ministerstva dopravy.
"Je to niečo ako záruka na potrebný hotovostný prevod do kapitoly," vysvetlil Kažimír.
V roku 2020 by mala rezerva vlády byť na úrovni 180 miliónov eur a v roku 2021 by mala dosiahnuť pol miliardy eur.
"Vnímame to ako zdroj, ktorý je veľmi dobrý na rozhodnutia, ktoré bude prijímať nová vláda," podotkol Kažimír.
Dlh verejnej správy podľa Kažimíra klesá piaty rok po sebe. "Vo výhľade do roku 2021 predpokladáme pokles dlhu pod 45 % HDP. V celom horizonte pripraveného rozpočtu budeme pod sankčnými pásmami zákona o rozpočtovej zodpovednosti," doplnil Kažimír.
Viac peňazí by mali pritom dostať viaceré ministerstvá, napríklad zdravotníctvo, ktoré má dostať historicky najviac zdrojov. Slúžiť majú napríklad na rekonštrukciu nemocníc.
"Dve kľúčové opatrenia poznamenali prípravu rozpočtu. Ide o navýšenie platov vo verejnej a štátnej správe. To všetko je na úrovni cez 700 miliónov eur. Druhým opatrením je financovanie modernizácie armády," uviedol Kažimír s tým, že návrh rozpočtu počíta aj so splátkami na plánovaný nákup stíhačiek.
Kažimír odmieta kritiku
Minister financií tiež odmieta kritiku rozpočtu zo strany opozície. Vníma ju ako tzv. povinnú jazdu.
"Čo majú kritizovať? Nemôžu kritizovať fiškálne ciele, výšky deficitov, ktoré sú navrhované. Realita je úplne iná. Pred siedmimi rokmi som sa vydal cestou k vyrovnanému hospodáreniu, ktorému verím, a to preto, že je to nevyhnutnou podmienkou fungovania v eurozóne. Sme v cieli, máme na dosah vyrovnané hospodárenie," podotkol Kažimír s tým, že nikdy nehovoril, že všetky peniaze sa vynakladajú efektívne.
"Vždy sa nájdu problémy a je to môj rezort, ktorý na náš návrh presadil do programového vyhlásenia vlády vznik Útvaru hodnoty za peniaze, dal dohromady ľudí, ktorí pôsobia nezávisle," poznamenal Kažimír.
Opozícia návrh nepodporí
Hoci má vláda stovky miliónov eur v rozpočte navyše, nevie ich efektívne využiť.
Tvrdia to opoziční poslanci v reakcii na vládou schválený návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2019 až 2021.
Podľa opozície totiž síce vláda vyberá výrazne viac od pracujúcich, tí zlepšovanie kvality verejných služieb nevidia.
"Nie je to rozpočet hrdej krajiny, ktorá podporuje to najdôležitejšie, čo má, ľudí, ale je to rozpočet neambiciózny a udržiavací," uviedla na stredajšej tlačovej konferencii poslankyňa za OĽaNO Veronika Remišová.
Kritizovala, že vláda ani v dobrých časoch nenabrala odvahu na potrebné zásadné reformy v zdravotníctve a školstve. Tieto reformy sa totiž dajú podľa nej dajú robiť iba pri dostatku zdrojov, keď sa ekonomike darí.
Takýto rozpočet OĽaNO podľa Remišovej podporiť nemôže, avizuje však, že jej strana bude k nemu v parlamente predkladať pozmeňujúce návrhy, ktoré budú zohľadňovať priority hnutia.
Podľa Remišovej straníckeho kolegu Eduarda Hegera je vládou schválený rozpočet dôkazom, že vláda hospodári dlhodobo zle. "Nevie pretaviť vyššie príjmy do lepších verejných služieb," tvrdí. Na druhej strane sa však podľa Hegera vzhľadom na dynamiku rastu príjmov verejné financie dostatočne nekonsolidujú. Aj keď vláda naplánovala zatiaľ najlepšie saldo verejných financií, zaplatili to ľudia. "O historicky najnižší deficit sa postarali občania Slovenskej republiky. Otázka je, čo z toho človek má. Ak sa nepretavuje do lepších služieb, je to len chvíľkové potešenie, ktoré pominie," dodal.
Ku kritike vládou schváleného návrhu sa pridal aj opozičný poslanec Miroslav Beblavý, podľa ktorého takisto vláda ťaží najmä z rastúcich príjmov z daní a odvodov pracujúcich občanov. Rovnako situáciu vníma tak, že vzhľadom na rast príjmov vláda adekvátne služby neponúka. Ako doplnila Beblavého kolegyňa zo strany SPOLU, rozpočet by mal byť viac postavený na príjmoch z majetkových a ekologických daní, a nie na príjmoch od pracujúcich. Poslanci, ktorí sú v strane SPOLU, preto podľa Beblavého návrh rozpočtu rovnako nepodporia.
Ďalšia opozičná strana SaS vládu kritizuje najmä za to, že ani v súčasných priaznivých podmienkach nedokázala predstaviť rozpočet, ktorý by nebol mínusový.
Ako uviedol poslanec za SaS Eugen Jurzyca, pri súčasnom výbere daní a odvodov nie je pomalé znižovanie deficitu žiadnym umením.
"Umením je vytvoriť rozpočtový prebytok a súčasne robiť reformy, ktoré občanom dlhodobo zabezpečia dobrý život, sociálne istoty a zo Slovenska spravia úspešnú krajinu, ktorá sa v modernizácii zaradí ku krajinám ako Nemecko či Švédsko," tvrdí Jurzyca.
Na druhej strane však vláda zvláda míňať vysoké príjmy na neefektívne výdavky.
"Prebytková je táto vláda v neefektívnom míňaní verejných zdrojov, ich rozkrádaní a nezmyselnom rozdávaní na vlaky zadarmo. Práve preto SaS za tento rozpočet v parlamente nezahlasuje," uzavrel Jurzyca.
