Výroba husacej pečene má v maďarskej Orosháze viac ako storočnú tradíciu. Keď sa povie orosházska pečeň, zákazník vie, že je to známka kvality, i keď to nie je chránené zemepisné označenie ani značka.
Husacia pečeň sama osebe je hungarikum, čo melóny nie sú, ale náš južný sused je známy aj pestovaním tejto letnej pochúťky minimálne v regióne strednej Európy.
Medgyesegyházsky (medešský) melón je v Maďarsku taktiež pojem. Obe tieto mestá sa nachádzajú asi dvadsať kilometrov od seba v oblasti Veľkej dunajskej kotliny (Alföld) blízko hranice s Rumunskom v Békešskej župe, kde žije aj najväčšia komunita slovenskej menšiny v Maďarsku.
V Medgyesegyháze (Medeš) sa dnes pestuje 60 percent všetkých maďarských melónov a Orosháza je poslednou baštou výroby husacej pečene – už aj vo Francúzsku jej vyrábajú pomerne málo.
Ale ani unikát produktov neprináša širšiu prosperitu ich kraju. Uživiť sa pestovaním melónov alebo chovom husí je pre malého hospodára veľmi ťažké.
Na melónobraní u susedov
V chotári spoza mierne obschnutého lístia ešte vykukujú zdravo vyzerajúce melóny, ale oberať ani predávať sa už nebudú. „Obral som už všetko, čo sa dalo, ostali iba poškodené. Posledné týždne bolo tak teplo, že sa melóny kazili z hodiny na hodinu,“ hovorí Kálmán Kiss.
(zdroj: K. Lászlóová)Jeho svokra Jutka Gyivicsánová, nám hľadá nejaký, ktorý by sme mohli ochutnať, a vybraný kus hodí o zem. Pod jej rukami takto skončí jeden melón za druhým – na zemi sa okrem červenej povaľuje aj menej zvyčajná zlatožltá dužina – chutí ako med.
„Len si berte,“ povzbudzuje nás – po slovensky.
