BRATISLAVA. Čeliť prejavom zmeny klímy a prijímať v boji s ňou účinné opatrenia je cieľom dokumentu z dielne ministerstva životného prostredia - aktualizovanej Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy, ktorú v stredu schválila vláda SR.
Klimatické zmeny je téma pre všetkých
Ako strategický dokument prešla aj posudzovaním vplyvov na životné prostredie (tzv. proces SEA).
"Národná stratégia nám ukázala, že v schvaľovaní kľúčových dokumentov jednotlivých rezortov musí mať ochrana životného prostredia dôležité miesto. Konkrétne opatrenia preto musia premietnuť do svojich koncepčných dokumentov a stratégií prierezovo všetky rezorty. Lepšie je byť pripravený ako prekvapený," povedal šéf envirorezortu László Sólymos.
Extrémne počasie, nedostatok vody
V dokumente sa uvádza, že Slovensko sa nevyhne extrémnym prejavom počasia, teda prívalovým povodniam či vlnám horúčav a dlhotrvajúcim obdobiam sucha v letných a jesenných mesiacoch spojených s nedostatkom vody.

Podľa envirorezortu práve vodu už nie je možné vnímať najmä ako riziko, ale ako strategickú surovinu a národné bohatstvo. Adaptačné opatrenia v oblasti vodného hospodárstva prispejú k jej ochrane.
"Práve účinnejšia ochrana významných vodárenských zdrojov je našou prioritou. Parlamentom v utorok (16. 10.) ústavnou väčšinou prešiel historicky prvý zákon - tzv. Lex Žitný ostrov," zdôraznil Sólymos.
Ide o zákon na ochranu strategických vodohospodárskych oblastí, ktorý zaistí všestrannú ochranu strategických území.
Na jednom mieste jasne stanovuje, čo v chránených vodohospodárskych oblastiach možno a nemožno robiť. Zaoberá sa skládkami, priemyslom, ťažbou a ďalšími oblasťami.
Národný akčný plán adaptácie
Nakoľko sa adaptačné opatrenia týkajú takmer všetkých oblastí života, nevyhnutné bude vypracovať národný akčný plán adaptácie. Ten prispeje k lepšiemu premietnutiu adaptačných opatrení do sektorových politík dotknutých rezortov.

"Jednoducho bude viac adresný, určí konkrétne ciele a prioritné úlohy, ako aj gestorov zodpovedných za ich realizáciu," doplnil minister.
V súčasnosti viac ako polovica obyvateľov Slovenska, približne 54 percent, žije v mestách.
Podľa envirorezortu sa dôsledky zmeny klímy najviac prejavia v sídlach mestského typu, ktoré sú charakterizované vysokou hustotou obyvateľstva, vysokým podielom zastavaného územia a nepriepustných, spevnených povrchov a vysokou koncentráciou hospodárskej činnosti a infraštruktúry.
Ministerstvo životného prostredia v tejto súvislosti tvrdí, že účinné a naozaj kvalitné opatrenia bude potrebné prijímať v spolupráci so samosprávami.