BRATISLAVA. Vláda pripravuje personálny audit v štátnej správe, ale i v štátnych podnikoch. Chce sa tak pozrieť na efektívnosť v tejto sfére.
Avizoval to minister financií Peter Kažimír (Smer) v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.
Audit si vydobyl
Kažimír uviedol, že tento audit vo verejnej správe si u premiéra Petra Pellegriniho (Smer) vydobyl za zvýšenie miezd štátnych a verejných zamestnancov.

"Vyboxoval som si, že začíname so sériou personálnych auditov, čiže celá štátna správa, vybrané štátne podniky prejdú odbornými, ale aj procesnými auditmi. Plánujeme pripraviť tento materiál pre novú vládu, ktorá vzíde z volieb, aby už mala pripravené podklady na rozhodovacie procesy, kde a ako by mala 'zarezať'," priblížil Kažimír.
Na tento audit chce vláda využiť celý volebný rok. "Chceme využiť volebný rok na to, aby sme nazbierali odborné argumenty na to, kde a koľko by sa malo popresúvať ľudí. Súhlasím s tým, že máme veľa zle platených zamestnancov verejnej správy a toto by sme mali zmeniť," myslí si Kažimír.
Vládu za rast počtu zamestnancov štátnej správy kritizoval opozičný poslanec Eugen Jurzyca (SaS).
"V roku 2010 bolo vo verejnej správe zhruba 350.000 ľudí a v roku 2020 ich má byť 426.000. Isteže boli nejaké metodické zmeny. Každopádne vyzerá to na pomerne razantný nárast. Máme dobré časy, súkromný sektor žiada viac ľudí," podotkol Jurzyca.
Podľa neho aktuálne ekonomicky dobré časy by sa dali využiť na presun týchto zamestnancov do súkromného sektora.
"Sú zamestnateľní, súčasne by platilo, že keby sa s menším verejným sektorom zvýšili mzdy, tak by to zvýšenie bolo udržateľné," myslí si Jurzyca. Upozornil na to, že počas krízy sa práve týmto zamestnancom museli znižovať platy.
Kažimír je proti nárastu sektora
Kažimír uviedol, že je zástancom toho, aby sa verejný sektor nezväčšoval. "Je ale neférové ma kritizovať za metodologické zmeny," myslí si Kažimír.
Vysvetlil napríklad, že zamestnanci bratislavského dopravného podniku spadajú pod verejný sektor. Nárast je tiež spôsobený počtom zamestnancov v samosprávach a vyšších územných celkoch.
"Na to my ako okruh štátu nemáme žiadny vplyv, oni majú vlastnú autonómiu," upozornil Kažimír s tým, že títo zamestnanci plnia dôležitú úlohu v oblasti sociálnych služieb. Tiež sa napríklad zvýšil počet asistentov učiteľov.
"Tieto nárasty by neboli obhájiteľné pri takých klasických úradníkoch," dodal Kažimír.
Jurzyca tiež uviedol, že ekonomicky dobré časy by mala vláda využiť na prípravu na horšie časy.
"Dobré časy sa majú využiť pre občanov, ale časť musí byť príprava na zlé časy. My ani náhodou nehovoríme o tom, že by sme znižovali dlh na predkrízovú úroveň. Snažíme sa o to, aby bol mimo sankčných pásiem. To sa má udiať, ale zatiaľ to tak nie je," podotkol Jurzyca.
Minister financií je však s návrhom budúcoročného rozpočtu spokojný. "Z pohľadu, aké čísla máme na stole, som spokojný, mám pocit, že z hľadiska misie sme v cieli. Pre mňa 0,10 % deficit je vyrovnané hospodárenie. Pri troche snahy a šťastia bude už vyrovnané hospodárenie v budúcom roku tak, ako už máme primárny prebytok v tomto roku," predpokladá Kažimír.
Pre neho je najdôležitejšie to, že predstavený návrh rozpočtu je v strednodobom hľadisku v najbližších troch rokoch vyrovnaný a udržateľný. "Nie je to len marketing. Sme na správnej ceste a výsledok je poctivý," dodal Kažimír.
Udržateľnosť financií
Ústavné zastropovanie dôchodkového veku ide podľa Kažimíra proti udržateľnosti verejných financií.
Návrh na zastropovanie dôchodkového veku na 64 rokov je v parlamente v druhom čítaní, plénum by malo o ňom hlasovať budúci týždeň v utorok (23.10.).
"Ja som sa k tomu musel postaviť ako člen vlády, ktorý má na starosti aj parametre dlhodobej udržateľnosti verejných financií a toto opatrenie ide opačným smerom," skonštatoval Kažimír s tým, že si uvedomuje riziká.
"Na druhej strane žijeme v zastupiteľskej demokracii, žiadny lepší systém sme nevymysleli a ak sa nájde ústavná väčšina pre nejaké rozhodnutie, ktoré je nasmerované k ľuďom, tak to musíme rešpektovať," myslí si Kažimír.
Podobný názor na tento návrh má aj opozičný poslanec Eugen Jurzyca (SaS). "Aj pre toto by sme mali verejné financie dostať do prebytkov, aby sa neznižoval pomer medzi priemerným dôchodkom a priemernou mzdou. Osobne ten návrh považujem za najväčšie vnútorné riziko pre slovenskú ekonomiku aj verejné financie," uviedol Jurzyca.
Podľa ministra financií sa však dá dlhodobá udržateľnosť po zastropovaní dôchodkového veku riešiť inými opatreniami ako predlžovaním veku odchodu do dôchodku.
"Napríklad tým, že sa zlepší zamestnanosť, musíme sa zaoberať tým, že podporíme pôrodnosť, ale aj dovezieme nových pracovníkov, ktorí budú prispievať do systému, budeme mať kvalitnejšie vzdelanie, ktoré potom zabezpečí vyššie mzdy a z nich budeme mať vyššie odvody do penzijného systému," vymenoval Kažimír.
Toto však budú úlohy nadchádzajúcich vládnych garnitúr. "Vlády budú musieť na toto odpovedať, lebo o nejakých 10 či 15 rokov nastane otázka udržateľnosti verejných financií," dodal Kažimír.