BRATISLAVA. Rýchlostná železničná trať len v podmienkach Slovenska nemá veľký význam.
Tvrdí to Ministerstvo dopravy a výstavby (MDV) s tým, že ak majú vlaky dosiahnuť rýchlosť 250 kilometrov za hodinu a viac, potrebujú dostatočne dlhý priestor a nikde na ňom nezastavovať.
"To si vyžaduje veľmi silný prepravný potenciál a ten južná trasa na Slovensku nemá," informovala agentúru SITA rezortná hovorkyňa Karolína Ducká.
Navyše, efekt vysokorýchlostnej trate by bol len s jedným zastavením medzi Bratislavou a Košicami.
"Väčší počet zastávok už vymedzuje, že vlaky by dosahovali maximálnu rýchlosť 180 kilometrov za hodinu, aj to len na niektorých úsekoch takejto trate. Modernizácia južného železničného ťahu je však určite víziou budúcnosti," uviedla Ducká.
Rýchle spojenie hlavných miest
Ministri krajín visegrádskej skupiny (V4) sa začiatkom októbra na Štrbskom Plese dohodli na vzniku expertnej pracovnej skupiny v súvislosti so zámerom na vybudovanie vysokorýchlostnej železničnej trate spájajúcej Varšavu, Prahu, Bratislavu a Budapešť.
Prioritou je spojenie hlavných miest Poľska, Česka, Slovenska a Maďarska, ku ktorým by sa mali pripojiť Krakov a Brno.
Skupina má hľadať možnosti na zladenie technických, projekčných, infraštruktúrnych a dopravných prvkov, vrátane napojenia krajín V4 na hraničných bodoch a miest, kde budú vlaky zastavovať, a tiež rýchlosti vlakov.
Maďarsko ako iniciátor projektu už vyčlenilo na vypracovanie štúdie realizovateľnosti 5 mil. eur, ostatné krajiny V4 to ešte čaká.
Vysokorýchlostný vlak by mal trať Praha - Bratislava prekonať za necelú hodinu a pol.
Cesta vlakom na tejto trase v súčasnosti trvá štyri hodiny, autom bez dopravných obmedzení vyše tri hodiny a lietadlom, vrátane presunov na letisko a z neho, ako aj vybavenia, zhruba tri hodiny.
Odborníci sú skeptickí
Inštitút pre dopravu a hospodárstvo (IDH) je v prípade projektu vysokorýchlostnej trate skeptický.
"Slovensko by sa v súčasnosti malo zaoberať hlavne projektami, ktoré nám prinesú rýchle benefity. Problémy s dopravou, ktoré sú čoraz intenzívnejšie, nevyrieši vysokorýchlostná trať, ktorá bude postavená možno za tridsať rokov,“ uviedol pre agentúru SITA riaditeľ inštitútu Rastislav Cenký.
"Za dvadsať rokov sme neboli schopní zrekonštruovať na Slovensku základnú železničnú sieť na 160 kilometrov za hodinu, pričom v okolitých štátoch je bežná rýchlosť 200 kilometrov za hodinu, a vystavať základnú cestnú sieť,“ upozornil Cenký.
