BRATISLAVA. Nespokojnosť niektorých členských štátov Európskej únie (EÚ) s návrhom rozpočtu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) po roku 2020 vyplýva aj z toho, že únia bude narábať s o 5 percent menším rozpočtom ako teraz.
Konvergencia, s ktorou je mnoho členských krajín najviac nespokojných, je dlhodobý proces harmonizácie najmä z politického hľadiska, no rozdiely sa v tomto smere zmenšujú.
O päť percent nižší rozpočet
Konštatoval to v rozhovore pre portál vpotravinarstve.sk generálny riaditeľ najväčšieho a najvplyvnejšieho lobistického združenia poľnohospodárov na úrovni EÚ COPA-COGECA Pekka Pesonen.
„V rozpočte, ktorý máme na Spoločnú poľnohospodársku politiku po roku 2020, treba zohľadniť to, že budeme narábať s o 5 percent menším rozpočtom ako teraz. Aj preto sú niektoré krajiny nespokojné. Do úvahy musíme brať aj úlohu jednotlivých členských krajín v poľnohospodárstve. Čo sa týka konvergencie, veľakrát ide o proces harmonizácie najmä z politického hľadiska, pretože sa musíme dohodnúť na rozdelení platieb v rámci EÚ. Rozdiely sa ale zmenšujú,“ uviedol v rozhovore Pekka Pesonen.
Krajiny V4 a balkánske štáty navrhnú zjednodušenie čerpania eurofondov Čítajte V COPA-COGECA veria, že celá CAP po roku 2020 bude založená na zjednodušení po všetkých stránkach pre farmárov, najmä po administratívnej stránke, a tak nebude komplikáciou.
„V rámci strategického plánu veríme, že pôjdeme práve cestou zjednodušovania. Áno, veľa farmárov sa sťažuje na obrovskú administratívnu záťaž, napríklad v oblasti krížových kontrol, a práve tu vidíme priestor na zlepšenie. Otázkou ale zostáva, či sa vôbec týmto kontrolám dokážeme nejako vyhnúť,“ ozrejmil Pesonen.
Sucho a klimatické zmeny ovplyvnia rozpočet
Sucho a klimatické zmeny potrápili Európu v tomto aj minulom roku. Spoločná poľnohospodárska politika po roku 2020 má vo významnej miere riešiť práve tieto veci.
„Vieme, že sucho a iné klimatické zmeny budú pokračovať. Nemôžeme pred tým zatvárať oči a musíme si povedať, ako to chceme riešiť. Je to vec, ktorá bude mať veľký vplyv na rozpočet CAP už teraz po roku 2020 a aj v budúcnosti. V budúcnosti chceme založiť na pôde EÚ špeciálny fond na extrémne situácie klimatických zmien, ktorý by bol ale mimo CAP, otázkou však zostáva, či dokážeme vytvoriť takýto fond aj mimo tejto politiky,“ priblížil Pesonen.
Legislatíva si protirečí
Generálneho riaditeľa COPA-COGECA trápi pri tvorbe CAP po roku 2020, no aj pri iných európskych legislatívnych návrhoch, najmä problém dosiahnuť celoeurópsky konsenzus a protichodné výroky oproti činom.
„Jednou z najnegatívnejších vecí tohto roka aj posledného obdobia je to, že v Európskej únii niekedy hovoríme jedno, no robíme iné. Niektoré legislatívne návrhy si na európskej pôde doslova protirečia. Toto sa musí zmeniť aj v budúcnosti,“ dodal Pesonen.
COPA-COGECA ako najväčšie a najvplyvnejšie lobistické združenie poľnohospodárov na úrovni EÚ reprezentuje 15 miliónov ľudí pracujúcich v európskom poľnohospodárstve a zastrešuje vyše 60 organizácií zo všetkých členských štátov.
