LONDÝN. Množstvo energie spotrebované na získanie jedného dolára z ťažby kryptomien, ako je napríklad bitcoin, je viac ako dvojnásobné v porovnání so získaním rovnakej hodnoty v ťažbe medi, zlata alebo platiny.
Vyplýva to zo štúdie vedcov amerického Oak Ridge Institute. Virtuálna a skutočná ťažba sú si pritom podobnejšie, ako by si ktokoľvek pomyslel, poznamenal server The Guardian.
Ostatní majú smolu
Vedci spočítali, že ťažba bitcoinu spotrebuje na vygenerovanie jedného dolára približne sedemnásť megajoulov energie, zatiaľčo ťažba medi štyri, zlata päť a platiny sedem megajoulov.
Podobne je to aj s ďalšími kryptomenami, pri ťažbe meny ethereum sa získa dolár pri spotrebe siedmich megajoulov a u monera je to štrnásť megajoulov. Všetkým týmto menám sa ale darí výborne v porovnaní s hliníkom, ktorého ťažba vygeneruje jeden dolár pri spotrebe 122 megajoulov.
Ťažba je proces, pri ktorom se kontrolujú a potvrdzujú transakcie v sieti. Špeciálny počítačový program sa napojí na kryptomenovú sieť, spracováva prichádzajúce informácie a rieši pritom zložitú matematickú úlohu. V jednej chvíli na nej pracujú počítače všetkých takzvaných ťažiarov. Ten, ktorého počítač vyrieši úlohu ako prvý, získa odmenu. Ostatní ťažiari majú smolu a musia začať riešiť novú úlohu.
Virtuálna odmena, reálne náklady
Zatiaľčo odmena môže byť len virtuálna, energetické náklady sú veľmi reálne. Zistilo sa, že sieť ťažiarov bitcoinu spotrebuje za jediný rok viac energie ako celé Írsko a že vyprodukuje rovnaké ročné emise uhlíka ako jeden milión transatlantických letov.
Nová štúdia je prvá, ktorá posudzuje energetickú náročnosť na ťažbu pripadajúcu na vytvorenie hodnoty jedného dolára. Autori chcú podnietiť debatu o adekvátnosti a udržitelnosti nárokov na energiu.
Do úvahy je nutné zahrnúť i cenové výkyvy, ale napríklad aj skutočnosť, že pri ťažbe kryptomien v Číne vzniká štvornásobné množstvo emisií oxidu uhličitého ako pri ťažbe kryptomien v Kanade.
