PARÍŽ/LONDÝN. Dopyt po zemnom plyne bude v nasledujúcich rokoch rýchlo rásť, pričom táto surovina by mala do roku 2030 vytlačiť uhlie z pozície druhého najdôležitejšieho energetického zdroja na svete.
Na prvej pozícii sa udrží ropa.
Uviedla to v najnovšej prognóze Medzinárodná agentúra pre energetiku, podľa ktorej k tomu prispieva úsilie o zlepšenie kvality ovzdušia a stále väčšie využívanie skvapalneného zemného plynu (LNG).
Prispejú ázijské krajiny
Do roku 2040 sa podľa agentúry bude celosvetový dopyt po zemnom plyne zvyšovať každoročne približne o 1,6 percenta. V danom roku by mal byť približne o 45 percent vyšší než v súčasnosti.
Veľkou mierou k tomu prispeje Čína, ktorá je momentálne najväčším svetovým dovozcom ropy a uhlia.
Agentúra predpokladá rýchly rast dopytu aj po plyne v tejto krajine, pričom čistý dovoz Číny dosiahne do roku 2040 úroveň Európskej únie. Aj keď Čína je momentálne tretím najväčším spotrebiteľom zemného plynu na svete po USA a Rusku, pre nedostatočnú domácu produkciu musí okolo 40 percent objemu svojej spotreby dovážať.
Dopyt po plyne potiahnu aj ďalšie ázijské ekonomiky. Tie rozvíjajúce sa by sa na raste dopytu po tejto surovine mali v najbližších vyše 20 rokoch podieľať zhruba polovicou a ich podiel na celkovom dovoze LNG by mal do roku 2040 dosiahnuť 60 percent. To je približne dvojnásobok súčasnej úrovne.
Prudký nárast
"Aj keď je zatiaľ predčasné prirovnávať svetový trh so zemným plynom k tomu ropnému, obchod s LNG sa od roku 2010 prudko zvýšil a už sa dostal aj na v minulosti izolované trhy," uviedla Medzinárodná agentúra pre energetiku v správe.
Porastie aj dopyt po elektrickej energii, najmä vďaka zvýšenému využitiu tohto zdroja v priemyselne rozvinutých krajinách. Celkovo by sa dopyt po elektrine mal vo svete ročne zvyšovať o 2,1 percenta.
Uhlie a obnoviteľné zdroje si v energetickom mixe postupne vymenia pozície, dodala agentúra. Podiel uhlia by mal podľa odhadu agentúry klesnúť do roku 2040 z terajších asi 40 percent na približne 25 percent, opačne, obnoviteľné zdroje by svoj podiel mali zvýšiť z 25 percent v súčasnosti na vyše 40 percent.
