Z dlhodobo nezamestnaných robí stavebných robotníkov. Nie je to jednoduché, ale dá sa to. „Žiaľ, k tomu, čo robím, úrady príliš ústretové nie sú,“ ťažká si J. Mirga.
„S dotáciami je to nadlho a znamenajú kopu papierovačiek, na ktoré nemám čas a nervy. Keď som sa o ne pokúsil, chceli odo mňa aj zoznam ľudí, ktorých budem zamestnávať. Mal som ho. Niektorí boli aj desať rokov nezamestnaní a odvádzali robotu, ktorá nestála za nič. Problémom sú lehoty. Schvaľovanie dotácie trvá dva až tri mesiace.“
Keď pred desiatimi rokmi začal zamestnávať ľudí, chcel ich na dohody. Všetci si to postupne rozmysleli, pretože by prišli o sociálne dávky. Na druhý deň ani jeden nenastúpil. Väčšina Mirgových zamestnancov má dlhy nielen v Sociálnej poisťovni.
(zdroj: V. Kampf)„Za to, že sa snažím pomôcť im postaviť sa na vlastné nohy, by som očakával ústretovosť od štátu. Mnohí moji zamestnanci naozaj nikdy nepracovali a nikto ich nechcel. Našťastie, viem s nimi robiť. Keď príde niekto nový, najprv mu sám ukážem, čo od neho potrebujem. Napríklad viazať železo sa naučí hádam každý. Len to chce trpezlivosť a nelámať predčasne palicu. Väčšinou stačí týždeň,“ konštatuje J. Mirga.
Odsúdení na živorenie
Kto má dlhy a začne pracovať, je odsúdený zostať bez peňazí, pretože mu exekútori a úrady vezmú takmer všetko. Začať pracovať sa takému človeku nevypláca. Lepšie je zostať na sociálnej podpore. Praktická cesta je práca na dohodu alebo na polovičný úväzok.
„Štát akoby nemyslel na to, že sociálne dávky vezmú z pokladnice viac, ako keby dali dlhodobo nezamestnaným úľavy. V súčasnosti je dobré aspoň to, že byť zamestnaný na čiastočný úväzok na niekoľko mesiacov neznamená prísť aj o celé dávky. To je síce chvályhodné, ale nie definitívne riešenie,“ hovorí majiteľ stavebnej firmy.
(zdroj: V. Kampf)Zamestnávateľ dlhodobo nezamestnaných je presvedčený, že to chce viac.
