BRATISLAVA. Slovensko by historicky prvý vyrovnaný rozpočet malo dosiahnuť už v roku 2019.
A to napriek tomu, že pôvodný návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky, schválený vládou a predložený do parlamentu, počítal ešte pre rok 2019 s miernym schodkom 0,1 percenta hrubého domáceho produktu.
Výbor rozpočet odporučí na schválenie
Pellegrini: Rozpočet verejnej správy na rok 2019 bude vyrovnaný Čítajte Minister financií Peter Kažimír na utorňajšie rokovanie finančného výboru k rozpočtu prišiel s návrhom na zmenu parametrov rozpočtu tak, aby už v budúcom roku bola bilancia verejných financií vyrovnaná.
Pozmeňujúci návrh, ktorý na budúci rok znižuje výdavky kapitoly Všeobecná pokladničná správa o 96 miliónov eur a zároveň znižuje plánovaný deficit na nulu, vo výbore predložil poslanec za Smer a šéf finančného výboru Ladislav Kamenický.
Znížiť sa tak majú plánované rezervy.
Výbor napokon v hlasovaní návrh podporil a tak pošle rozpočet do pléna parlamentu s odporúčaním na vyrovnané hospodárenie už v budúcom roku.
O rok neskôr prebytok
V roku 2020 by mal byť rozpočet opäť vyrovnaný a o rok neskôr prebytkový.
Podľa ministra Petra Kažimíra však treba brať ohľad na to, že v roku 2020 budú parlamentné voľby a tak rozpočet na rok 2021 už ovplyvní nová garnitúra.
Pôvodný návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2019 až 2021 počítal s budúcoročným deficitom verejných financií na úrovni 0,1 percenta hrubého domáceho produktu, s vyrovnaným hospodárením v roku 2020 a s prebytkom 0,2 percenta HDP v roku 2021.
Najlepší hospodársky vývoj od krízy
Navrhovaný rozpočet tak podľa Petra Kažimíra reflektuje pozitívny hospodársky vývoj, ktorý je momentálne najlepší od krízy v roku 2009.
Vrchol hospodárskeho rastu sa pritom očakáva v roku 2019, kedy by mali slovenskej ekonomike významne pomôcť aj nové produkcie v automobilkách.
V nadväznosti na tento vývoj je podľa ministra aj príjemnejšia debata o verejných financiách a samotných návrhoch rozpočtov. Kým doteraz diskusie o rozpočte viedli najmä ku kritike nadmerného míňania, po vyrovnaní bilancie verejných financií a následných očakávaných prebytkoch sa debata otočí.
„Bude na ďalšej vláde, či budú vyššie rozpočtové prebytky, alebo sa bude viac a efektívnejšie míňať. Je to príjemnejšia debata ako pred rokmi, keď boli deficity blížiace sa k piatim percentám,“ uviedol na utorňajšom rokovaní finančného výboru parlamentu.
Opozícia zmenu víta
Opozičný poslanec za SaS Eugen Jurzyca návrh smerujúci k vyrovnanému rozpočtu už v budúcom roku chváli.
„Vyrovnaný rozpočet nebol nikdy bližšie k ministrovi financií. Pozitívne je aj to, že sa ďalej posúva aj práca na hodnote za peniaze,“ vyhlásil na rokovaní finančného výboru.
Zároveň však ministrovi financií oponuje, že ešte nie sme v čase, kedy bude diskusia zúžená iba na to, ako sa rozpočtové prebytky rozdelia.
Upozornil, že krajina je stále v štrukturálnom deficite, nedosiahla stav dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
Zároveň dodáva, že debata nemusí byť len o míňaní dodatočne vybraných zdrojov, ale napríklad aj o znižovaní daňového zaťaženia.
Ministrovi k historicky prvému rozpočtu s nulovým deficitom gratulovali aj ďalší opoziční poslanci.
Pridal sa k nim aj poslanec za OľaNO Eduard Heger. Zároveň však pripomenul, že hoci má byť rozpočet vyrovnaný, neprináša kvalitu občanovi a nepripravuje nás na budúcnosť.
„Nemení to ani táto kozmetická zmena,“ tvrdí. Cestou podľa neho je upratať vo výdavkoch a zvýšiť tak efektivitu verejnej správy.
Parlament rozhodne na najbližšej schôdzi
V návrhu rozpočtu, o ktorom budú poslanci rozhodovať na najbližšej parlamentnej schôdzi, je už pritom zahrnutá aj väčšina avizovaných vládnych opatrení.
Zapracovaný je aj parlamentom zatiaľ neschválený návrh na zavedenie odvodu pre obchodné reťazce, ale tiež zmeny v registračných pokladniach či spotrebnej dani z minerálnych olejov.
V návrhu je tiež zabezpečené krytie 10-percentného rastu miezd ako aj ďalších dohôd týkajúcich sa zvyšovania platov vo verejnej správe.
Na krytie dopadu prípadných ďalších legislatívnych opatrení je v rozpočte zahrnutá rezerva 400 miliónov eur.
Zahŕňať má napríklad vplyv zavedenia bezplatného stravovania na školách, rekreačných šekov, zvýšeného vianočného príspevku, zvýšeného daňového bonusu či zníženej sadzby DPH na ubytovanie.
Súčasťou návrhu sú však aj ďalšie rezervy. Pre rok 2019 sa totiž počíta s rezervou 150 miliónov eur na prípadné investície a infraštruktúrne projekty.
Ďalšiu rezervu na nasledujúce roky rezort financií nazval Rezervou na vývoj ekonomického cyklu a opisuje ju ako nealokované zdroje v rámci priestoru, ktorý vytvára fiškálny rámec.
Ide o sumu 180 miliónov eur pre rok 2020 a 500 miliónov eur pre rok 2021.
