Viktor Meszáros a Katarína Bachorová boli spolužiakmi na vysokej škole. Študovali odbor cestovný ruch a hotelierstvo, čo ich možno aj predurčilo na dráhu majiteľov gastronomického podniku.
„Sen vlastniť kaviareň som mal už od puberty. Aj keď som cestoval, vyhľadával som zaujímavé tematické kaviarne. Inšpiroval som sa v Maďarsku či Taliansku,“ hovorí mladý kaviarnik V. Meszáros.
V dome po dedkovi
Prvú kaviareň si otvoril v Malinove v dome, ktorý zostal jeho rodine po starých rodičoch. Ešte počas školy začal zariaďovať a hneď ako doštudoval, mohol otvárať.
„Už počas gymnázia som v lete vždy brigádoval v cestovnej kancelárii. V poslednom ročníku ma vyslali do Turecka, kde som robil dva mesiace delegáta. Tam mi napadla myšlienka dovážať živé vianočné stromčeky z Dánska a Nórska. Mal som vtedy 18 rokov,“ hovorí o prvom pokuse podnikať.

Onedlho nato, keď mal 22, už začínal s kaviarňou v Malinove. Spolu s ním tam pracovala aj spolužiačka Katka. Kaviareň sa volala Café Eberhardt a bola tematicky zariadená.
„Práve tam nás navštívili dvaja architekti, ktorí projektovali budovu v Ivanke pri Dunaji. Pracoval som aktívne ako čašník a raz ma oslovili pri podávaní kávy. Pýtali sa, či by som si chcel otvoriť niečo podobné v Ivanke,“ spomína. Obzrel si priestory a súbežne s chodom kaviarne v Malinove začal rozbiehať nový podnik.
Iba jediná
V. Meszáros začal uvažovať o téme, v zmysle ktorej by mohla byť kaviareň zariadená. Prišla mu na um myšlienka, že to bude Café Štefánik. Navrhol Katke, aby podnik rozbehli spolu ako partneri. Tri roky pracovali striedavo v Malinove a v Ivanke, ale keď sa kaviareň Štefánik rozrastala, nestíhali.
„Uvedomil som si, že takto to už ďalej nepôjde, bolo toho na mňa priveľa. Som rád aj v zástere pri hosťoch, ale nemohol som byť naraz na dvoch miestach,“ konštatuje.

Priestor v dome v Malinove napokon prenajal. Dva roky teda fungujú už iba v Ivanke pri Dunaji v kaviarni Štefánik. Ani nevedia ako, ale od začiatkov ubehlo celých päť rokov.