Šetriť energie chce dnes každý. Štáty, Európska únia, firmy i domácnosti. Niekedy stačí jednoduché ľudské úsilie, inokedy sú potrebné drahé technické riešenia, ktoré musí niekto zaplatiť.
Ich návratnosť je rôzna, ale vo všeobecnosti platí, že čím väčší je záujem o takéto technológie, tým skôr budú cenovo dostupnejšie. Dnes ešte platí, že veľká väčšina investícií do riešení, ktoré energiu šetria alebo ju vyrábajú z čistých zdrojov, prichádza v našich končinách zhora – zo zdrojov Európskej únie či vlád.
Úspešný dídžej z Trnavy hráva na Ibize a mieri do Ameriky Čítajte Cieľom EÚ je znížiť spotrebu energie v členských krajinách do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005 o 23 percent. Tak ako všetky dotačné systémy, ani tieto nie sú bez chýb.
Nie je to však čierna diera, do ktorej sa pre trendový ekologický idealizmus prepadávajú peniaze. Je to sofistiková kalkulácia do budúcnosti.
Význam dotačných schém nespočíva iba v tom, že zafinancujú technologické riešenia, ktoré šetria energie alebo prírodu (teda podporia aj výrobu energie z čistých zdrojov).
Majú význam najmä tam, kde ovplyvnia vznik nového odvetvia výroby a vývoja týchto technologických riešení, vznik nových výrobných kapacít a ich vzájomnú konkurenciu a v konečnom dôsledku znižovanie nákladov pre kupujúcich.
