Na začiatku sa skupina kamarátov rozhodla podnikať so značkou Casio, ako oficiálni distribútori pre Slovensko. S veľkoskladom hračiek začali neskôr, už ako dvaja spoločníci – Peter Černay a Jozef Mateička.
Odvtedy sa firma personálne stabilizovala. „O biznis s hračkami sa stará P. Černay, jeho spoločník má na starosti ďalšie aktivity v Žiline, kde pôvodne firma sídlila,“ začína rozprávať Tatjna Lesajová.
Síce k biznisu prišla neskôr, ale je v ňom podstatnou zložkou. V Žiline doteraz sídli časť veľkoobchodu s hračkami, ktorý sa zameriava na kamenné predajne na Slovensku.
Do Bratislavy však postupne presunuli všetky rozhodujúce činnosti – výber tovaru, rokovanie s veľkými zákazníkmi, cenovú politiku a iné. „K hračkám som sa dostala v rámci životnej zmeny, keď som sa zoznámila pred viac ako desiatimi rokmi s mojím súčasným partnerom Petrom,“ smeje sa T. Lesajová.
Cesta k e-shopu
Asi každého podnikateľa, ktorý začal podnikať v deväťdesiatych rokoch, zasiahla neskôr kríza. Práve s krízou súviseli zmeny, ktoré firma postupne realizovala. Odrazu sa trh začal rozpadávať.
Malé obchody po celom Slovensku, ktoré boli hlavnými zákazníkmi Casallie, nevydržali tlak reťazcov.
Po Slovensku vzniklo množstvo obchodov zásobených hračkami a malé obchody postupne zanikali.
„Pre šetrenie vo firmách sme stratili počas krízy aj veľkých zákazníkov, ktorí si radšej začali dovážať tovar sami, aby ušetrili,“ spomína T. Lesajová. V tom čase sa začalo ukazovať, že zameriavať sa len na veľkoobchod je komplikované.
„Nielen preto, že obchodov s hračkami ubúdalo, ale i preto, že sme nemali priamy kontakt so zákazníkom a jeho potrebami a dovážali sme tovar len podľa našich odhadov,“ konštatuje T. Lesajová.
Preto založili značku Toyfactory, v priestoroch starej továrne. V roku 2010 v Bratislave otvorili prvú malobchodnú predajňu.

„Modernú a sviežu, za pomoci dizajnérky a architekta. Plánovali sme otvoriť sieť predajní – po Bratislave sme pokračovali Žilinou, kde sme mali veľkoobchod, teda priestory a zásoby.
Zároveň sme sa začali čoraz viac orientovať na značkový tovar,“ pokračuje v rozprávaní T. Lesajová. Napokon sa však nerozhodli pre kamenné predajne, ale pre e-shopy.
Tovar na sklade
V tom čase bola väčšina e-shopov v obývačkách alebo garážach. „My sme však mali niekoľko tisíc metrov štvorcových skladov a v nich tovar za stovky tisíc eur.
Povedali sme si, že keď nebude e-shop prinášať zisk, môžeme ho považovať za skvelý marketingový nástroj, budeme presne vedieť, čo a v akom množstve ľudia hľadajú. Nazvali sme ho Toyfactory podľa predajne.“