BRATISLAVA. Tzv. všeobecný hospodársky záujem (VHZ) pri ťažbe domáceho uhlia by sa mal skončiť v roku 2023, teda nie v roku 2030, ako sa predpokladalo doteraz.
Vyplýva to z materiálu Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu a Ministerstva hospodárstva.
Ťažba na hornej Nitre
Má názov "Problematika transformácie regiónu horná Nitra v súvislosti s návrhom všeobecného hospodárskeho záujmu na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny" a v stredu ho schválila vláda.
K materiálu bolo v pripomienkovom konaní vznesených 28 pripomienok, z toho 14 zásadných.
Premena regiónu
O päť rokov by sa Slováci mali prestať skladať na podporu ťažby uhlia Čítajte V materiáli po ukončení dotovania výroby elektriny z domáceho uhlia sa navrhuje v rámci transformácie podporiť na hornej Nitre viaceré projekty, napríklad projekt inovácie opráv a výroby železničných vagónov, rozšírenia skleníkového hospodárstva, rozšírenia chovu sumčeka afrického, projekty v oblasti agropotravinárskeho sektora, logistické centrum biomasy, výskumno-vývojové projekty, závod na výrobu bioplastov či projekty z oblasti cestovného ruchu, životného prostredia a ľudských zdrojov.
Odberatelia elektriny v súčasnosti prispievajú v rámci VHZ viac ako 100 miliónmi eur ročne.
Rok 2023 podľa ministra Petra Žigu (Smer) však neznamená, že bane na Slovensku prestanú ťažiť uhlie.
"My hovoríme o tom, že štát prestane dotovať výrobu elektrickej energie z domáceho uhlia. Pre bane to znamená, že sa budú musieť prispôsobiť trhovým podmienkam a budú si musieť hľadať klientov, ktorí nebudú mať dotované ceny uhlia, ale budú fungovať na princípe konkurencie," upozornil 19. novembra Žiga.
Rok 2023 je podľa neho zároveň limitujúcim rokom pre modernizáciu uhoľnej Elektrárne Nováky, ktorá spaľuje dotované hornonitrianske uhlie.
Bane sa nedajú zatvoriť hneď
Uhoľné bane na hornej Nitre nemožno uzatvoriť ihneď, a to tak z hľadiska energetickej bezpečnosti, ako aj z hľadiska potreby zabezpečenia elektrinou pre podniky, ktoré v regióne fungujú.
Uviedol to podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši, za účasti ministra hospodárstva Petra Žigu a podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča.
Slovensko vyrába z hornonitrianskeho uhlia len päť percent svojej elektriny.
Napríklad v Poľsku je tento podiel asi 80-percentný a v Nemecku po zatvorení atómových elektrární je viac ako 40-percentný. Uviedol to po rokovaní vlády minister hospodárstva Peter Žiga.
Reakcie na rýchlejší koniec dotovania
"Rozhodnutie o tom, či budeme ťažiť uhlie aj po roku 2023, po skončení všeobecného hospodárskeho záujmu, bude závisieť od trhových podmienok a vývoja cien elektrickej energie," konštatuje spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza vo vyhlásení, ktoré TASR poskytla hovorkyňa spoločnosti Adriana Siváková.
SaS oceňuje, že všetky návrhy, ktoré ako strana dlhodobo prezentovali a ponúkali, sa stali súčasťou vládneho materiálu. Kritizuje, že vláda dva roky čakala a zbytočne strácala čas.
Z pohľadu Klubu 500 je dobré, ak návrh nehovorí o pevnom termíne ukončenia všeobecného hospodárskeho záujmu (VHZ) na rok 2023, ale umožňuje aj skoršie ukončenie, ak bude dobudovaná uzlová oblasť Bystričany zo strany Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy (SEPS). Klub 500 verí, že štát ako 100-percentný akcionár SEPS zabezpečí ukončenie tejto významnej investície v oblasti bezpečnosti prenosovej sústavy tak, aby mohol VHZ a tým aj dotácie ukončiť v čo najkratšom čase.
Greenpeace materiál "Problematika transformácie regiónu horná Nitra v súvislosti s návrhom VHZ na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny", ktorý schválila vláda, kritizuje. "Materiál ani zďaleka neznamená koniec ťažby a spaľovania uhlia na Slovensku. Ako dátum zatvorenia väčšiny baní firmy Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) uvádza rok 2027, avšak ponecháva otvorenú baňu Čáry bez obmedzenia," uviedla v reakcii Júlia Sokolovičová, expertka Greenpeace na energetiku.
