BRUSEL. Prvá politická debata o budúcom únijnom rozpočte je konštruktívna, Slovensko v debate o príprave zohráva aktívnu úlohu.
Bratislava je ochotná navýšiť svoj príspevok, hoci si je vedomá, že dostane v rokoch 2021 až 2027 menej peňazí ako počas uplynulých siedmich rokov.
Dohoda na eurofondoch
Rozdeľovať sa bude takmer 1,3 bilióna eur. Dohoda, na čo konkrétne sa peniaze minú, by mala padnúť na jeseň 2019.
Slovensko chce, aby sa zachovali tradičné politiky ako kohézia a poľnohospodárska politika.
Vyplýva to zo slov premiéra Petra Pellegriniho, ktorý opätovne odmietol spájanie eurofondov s právnym štátom, čo navrhuje Európska komisia.
Pellegrini to povedal vo štvrtok počas zasadnutia Európskej rady, ktoré potrvá do piatku.
Krajiny podľa neho deklarovali ochotu zvýšiť svoje príspevky, ktoré automaticky rastú tým, že sa EÚ po hospodárskej stránke darí, ale uvažujú aj o zvýšení percenta, ktoré budú do eurokasy posielať.
Podľa záverov Rady by sa mala nájsť dohoda na jeseň 2019, hoci pôvodne niektorí, medzi nimi i Slovensko, dúfali, že lídri nájdu zhodu do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019. Do tohto dátumu by ale Komisia chcela, aby bola aspoň rámcová zhoda.
„Merkelová (nemecká kancelárka Angela Merkelová, pozn. SITA) to prirovnala k tomu, že ako keď sa volí pápež, budeme sa musieť zavrieť do miestnosti na niekoľko nocí, kým nenájdeme dohodu,“ predpovedá náročné rokovania premiér Pellegrini.
Komisia zároveň navrhuje, aby sa eurofondy viazali na dodržiavanie zásad právneho štátu. To Slovensko ústami premiéra odmieta.
Eurofondy pre Slovensko
„Pokiaľ ide o spájanie eurofondov so zásadami právneho štátu, ja hovorím, spájajme ich aj s fiškálnymi pravidlami a zodpovednosťou verejných financi. To by možno aj niektoré väčšie, staršie krajiny nemohli spĺňať,“ vyhlásil.
Momentálne sa nedá povedať, koľko presne by Slovensko dostalo.
Obrovským úspechom by ale podľa premiéra bolo, ak by nám zostalo toľko peňazí, koľko dostávame teraz.
„Hovoriť dnes o konkrétnej sume pre Slovensko, to by som varil z vody. Sú rôzne kritéria na nové prepočty. Ale návrh, tak ako je postavený dnes, znamená dosť výrazné zníženie, ktoré presahuje viac ako 20 percent,“ informoval s tým, že podľa neho Slovensko na tom ešte nie je tak dobre, pokiaľ ide o kvalitu života, aby utrpelo také masívne škrty.
Debata je ale podľa neho dobrá a veľmi konštruktívna, bez emócií.
„Musím povedať, že hovoríme o použití 1 280 miliárd eur, ktorými budeme disponovať. Mal som tú česť vystúpiť ako prvý, keďže som prezentoval výsledky Summitu priateľov kohézie a definoval som priority, na ktorých nám záleží, a chceme, aby boli zachované. Hlavné posolstvo môjho vystúpenia teda bolo, aby sa zachovali tradičné veci ako kohézna a poľnohospodárska politika, a hľadali sa dodatočné zdroje na nové priority ako bezpečnosť, migrácia, stabilita eurozóny, veda a výskum, digitalizácia,“ informoval premiér.
Zastáva názor, že aj po odchode Veľkej Británie by mala mať Únia ambiciózny rozpočet.
„Myslím si, že máme hovoriť o prioritách EÚ, o vízii, a na to máme nastaviť rozpočet, ktorým by sme boli schopní tieto priority financovať. Nemôžeme ísť cestou, že máme nejaký rozpočet a jemu podriaďujeme to, čo by sme chceli spraviť,“ myslí si šéf slovenskej vlády.
Odôvodňuje to tým, že práve v časoch, keď v EÚ silnejú populistické hlasy, si nemôžu dovoliť prehlbovať rozdiely medzi regiónmi, inak ľudia začnú mať pochybnosti o členstve v Únii. „A teraz nehovorím o Slovensku, ale celkovo,“ dodal.
