Sú z Banskej Štiavnice, v civile zastávajú obyčajné povolania od učiteľa cez zubárku až po majiteľa firmy. Ale keď sa stretnú na javisku, spustí sa nekonečný prúd nadšenia, vtipných gagov a elektrizujúcej hudby.
Paradájz Pikčr nemajú ambície preraziť za hranicami svojho mesta, i keď ich hra na to kvality má. Milujú byť amatérmi.
„Je to endemický živočích z Banskej Štiavnice, ktorý patrí do čeľade divadelníckodinosaurých. Momentálne má jedenásť hláv, tisíc názorov, ale jedného ducha. Spravidla rodí jednu divadelnú hru za rok. Živí sa smiechom a potleskom. Je nenáročný."
Železničné múzeum vybudoval zo skladu Čítajte Charakteristika, ktorú o divadelnej skupine Paradájz Pikrč napísala Monika Maňkovská v bulletine k 20. výročiu divadla už naznačuje, čo môžete od nich očakávať.
Prúd originálnych vtipných gagov. A nielen to. „Zvyknú nás prirovnávať k radošincom, ale je to, samozrejme, celkom iná úroveň,“ hovorí skromne M. Maňkovská, zakladateľka a duša divadla.
Jedno je však isté, na ich predstaveniach sa bavia ľudia rovnako dobre.
Spolu 21 rokov
Tých dnešných „jedenásť hláv“ spolu hráva už vyše 21 rokov. Prvýkrát sa spoznali na štiavnických Rozprávkových lesoch v deväťdesiatych rokoch. Miki Pál si spomína, že vtedy zažil v Banskej Štiavnici zaujímavé časy – je to vraj kráter nielen v geografickom zmysle, ale aj v tom, že chrlí talenty.
„Prakticky polovica Štiavnice vtedy niekde hrala. Potom som ľudí, s ktorými sme sa stretávali na konkurzoch a predstaveniach, oslovila s vlastnou hrou. Tak vzniklo naše prvé predstavenie Dekameron alebo roztoč kolo Fortúna,“ spomína si M. Maňkovská.
