BRATISLAVA. Úprava finančných limitov pre zákazky s nízkou hodnotou v žiadnom prípade neznamená zelenú nekalostiam.
Tvrdí to predseda Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) Miroslav Hlivák s tým, že určenie limitov vzišlo z rokovaní s vyhlasovateľmi súťaží na úrovni samospráv.
Zvýšenie týchto limitov je podľa neho potrebné vnímať v širokom kontexte všetkých ostatných bodov novely zákona o verejnom obstarávaní (účinnej od 1. januára 2019), ktorých cieľom je zvýšenie transparentnosti, zrýchlenie a zjednodušenie procesu verejného obstarávania.
Rozviazané ruky
Úrad pre verejné obstarávanie uložil v roku 2018 najvyšší objem pokút Čítajte "Nevytvárajme nesprávny dojem, že novela chce nejaké súťaže utajiť. Verejní obstarávatelia nebudú viazaní zverejňovaním v zmysle postupov nadlimitných a podlimitných zákaziek, ale to neznamená, že súťaž zostane utajená a nikto ju nikdy neuvidí. Toto je veľmi škodlivé podsúvanie," informoval Hlivák agentúru SITA.
"Ja sa pýtam, koľkí z tých, ktorí tento novelizačný bod kritizujú, reálne poznajú prax vyhlasovateľov súťaží, ich problémy? My sme im dali šancu ukázať, že štát im dokáže rozviazať ruky, ale akonáhle budeme zaznamenávať pochybenia, tak zakročíme, najskôr adresne a neskôr aj systémovo," uviedol Hlivák.
Kritika opatrení
Finančné limity na zákazky s nízkou hodnotou sa od začiatku tohto roka v rámci novely zákona o verejnom obstarávaní opäť zvýšili.
Súťaž nebude povinná pri tovaroch a službách do 70 tisíc eur bez DPH (teraz do 50 tisíc eur), pri stavebných prácach do 180 tisíc eur (150 tisíc eur) a pri hotelových, kultúrnych či sociálnych službách do 260 tisíc eur (200 tisíc eur).
Ďalšie zvýšenie limitov pri týchto zákazkách kritizovali časť opozície (najmä hnutie OĽaNO), ale aj zamestnávatelia, podnikatelia a mimovládne organizácie ako obmedzenie súťaže a transparentnosti.
Rokovania s mestami
Návrh na zvýšenie uvedených limitov vznikol na základe rokovaní zo Združením miest a obcí Slovenska.
To zastupuje niekoľko tisíc verejných obstarávateľov v miestnej samospráve so zámerom pomôcť im, aby efektívnejšie reagovali na potreby občanov pri verejných nákupoch.
"Súčasne táto otázka bola predmetom mojich bilaterálnych rokovaní s jednotlivými županmi. Je tiež veľmi dôležité uviesť, že tak ako úrad zvýšil finančné limity, zároveň prijal súbor legislatívnych aj nelegislatívnych opatrení, ktoré majú zamedziť prípadnému zneužívaniu zvýšenia limitov," upozornil Hlivák.
"Úrad túto tému pozorne sleduje a v diskusii pokračuje so samotnými verejnými obstarávateľmi a obstarávateľmi, ako aj so zástupcami podnikateľov a s tretím sektorom," poznamenal predseda ÚVO.
Novelu prezident vetoval
Novelu zákona o verejnom obstarávaní vetoval prezident Andrej Kiska pre výnimku, ktorú požadovalo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, a tá bola zapracovaná do novely.
Národná rada opäť schválila novelu v pôvodnom znení.
"Musím zdôrazniť, že ja, ani žiaden iný člen pracovnej skupiny úradu, ktorá novelu pripravovala, nečelil výhradám voči požadovanej výnimke. Napriek vzniknutej situácii nás však potešilo, že pán prezident mal len dve pripomienky, ktoré sa nedotýkali filozofie a cieľa novely s viac ako stovkou novelizačných bodov," uviedol Hlivák.
Novela bola podľa šéfa úradu pripravovaná s tými najlepšími úmyslami, s cieľom zlepšiť, skvalitniť, stransparentniť a zefektívniť nakladanie s verejnými zdrojmi.
"Vytvorili sme totiž priestor na vypracovanie takej legislatívy, ktorá v prvom rade vychádza z praktických skúseností a zaistí potrebné zjednodušenie a zrýchlenie procesu verejného obstarávania na Slovensku," dodal Hlivák.
