„Come stai? Benissimo!“ znie väčšina odpovedí v talianskych uliciach, keď sa domáceho opýtate, ako sa má. Skvelé je to len na prvý pohľad.
Hoci následky krízy sú bolestivé, časom už odznievajú. Z krízy sa krajina dostáva aspoň podľa progresu v počte návštevníkov. Nie sú to vraj len dovolenkári. Do Talianska už chodia aj biznismeni z celého sveta.
Takmer 150-tisícové mesto Rimini na brehu Jadranského mora si pamätá ešte rímske časy. Dnes sa pýši pamiatkou na cisára Tiberia – arkádovým mostom cez rieku Marecchia.
Päť oblúkov už vyše dvetisíc rokov slúži chodcom i vozidlám. Práve na šesťdesiat metrov dlhej a päť metrov širokej stavbe počúvame tieto a iné zaujímavosti z úst sprievodcu Franca Milandriho.
Krajina kontrastov a superlatívov. Čo neviete o Venezuele Čítajte Odmalička mal nadanie na jazyky. Rodičia ho preto presvedčili, aby študoval cestovný ruch. Okrem rodnej taliančiny rozpráva ďalšími deviatimi jazykmi. Vie čo-to aj po česky.
„Môj starý otec bol rybár. Žil v malej štvrti za mostom, kam už máloktorý turista zájde. Farebné historické domčeky kedysi patrili výlučne rodinám, z ktorých otec zavčas rána odchádzal rozhodiť siete uprostred mora."
Počas prvej svetovej vojny jeho deda väznili v Česku. Za múrmi pracoval v cukrárenskej fabrike, kde sa za tri roky naučil výborne po česky. „Učil ma tento jazyk. Dokonca prví turisti, ktorí začali ob javovať čaro mesta, boli z bývalého Československa,“ hovorí päťdesiatnik.
