Nie je jediný lekár, ktorý si zahryzne do jazyka, ak pacient vyratúva výživové doplnky, gély, mastičky a na kŕčové žily vyskúšal i extrakt z cesnaku, ocot či údenú slaninku. Ale cievneho chirurga Františka Žernovického hnevajú skôr anonymné rady z internetu a zavádzajúca reklama. Mnohí pacienti im veria.
Päťdesiatročný lekár František Žernovický je otcovi, uznávanému bratislavskému cievnemu chirurgovi, vďačný, že ho nezamestnal na vlastnom pracovisku. Vie, prečo mu otec radil, aby začal inde, sám a od piky.
Tak sa dostal do denného neplánovateľného kolotoča na oddelenie všeobecnej chirurgie Nemocnice s poliklinikou v Dunajskej Strede. K úrazom, zlomeninám, rezným i strelným ranám, slepým črevám, žlčníkom, popáleninám.
Správne štartovné
Už tri roky po promócii sa mu otvoril svet. Najprv stáž v Berlíne, pol roka v Národnom ústave kardiovaskulárnych ochorení v Budapešti, potom Paríž, Frankfurt, Tel Aviv.
Skúsení lekári pozorne sledujú, kto z mladých kolegov rastie. Jeho po piatich rokoch v Dunajskej Strede pozval profesor Svetozár Haruštiak na Kliniku hrudníkovej chirurgie v bratislavských Podunajských Biskupiciach.

A po jedenástich rokoch ho oslovili z Kliniky cievnej chirurgie Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) v Bratislave.
„Špičkové slovenské koncové pracovisko mi ponúklo miesto v tíme skúsených ľudí, ktorí zvládali celé spektrum cievnej chirurgie, najzložitejšie zákroky,“ hodnotí prechod na nové miesto. „Veľa som sa od nich naučil.“
Tam sa začal špecializovať na miniinvazívnu šetrnú, do organizmu nezasahujúcu chirurgiu najmä žilového systému. Toho, čo laik na nohe registruje pod kožou ako tmavočerveno-modré metličky či tenšie i hrubšie, často kľukaté kŕčové žily.