BRATISLAVA. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka obchádza partnerov a odsúva riešenie problémov ochrany prírody v lesoch.
Uviedla to Andrea Hajdúchová z WWF Slovensko na margo novely zákona o pôde, ktorou sa v stredu zaoberal vládny kabinet. Rokovanie o tomto bode však vláda prerušila.
Ťažba v chránených oblastiach
Hajdúchová upozornila, že Ministerstvo pôdohospodárstva predložilo v stredu na rokovanie vlády návrh novely zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, pričom zapracovalo do nej aj časť pripravovanej novely zákona o lesoch.
Nie však tie časti, ktoré riešia problémy ťažby v chránených územiach vrátane tzv. náhodnej ťažby.
Ministerstvo pôdoohspodárstva podľa WWF argumentuje, že chýbajú tie časti pripravovanej novely zákona o lesoch, na ktorých znení sa nedohodlo s envirorezortom a mimovládnymi organizáciami WWF, Prales, SOS/BirdLife Slovensko, Via Iuris a iniciatívou My sme les, ktoré k novele pripravili hromadnú pripomienku.
Riešenie sa podľa ochranárov odďaľuje
Nie je to podľa Hajdúchovej však pravda, mimovládne organizácie po opakovaných rokovaniach s ministerstvom odstránili takmer všetky rozpory (s výnimkou problematiky ochrany pralesov) vrátane úpravy podmienok náhodnej ťažby.
Mimovládne organizácie preto považujú takéto konanie Ministerstva pôdohospodárstva za obchádzanie partnerov a snahu oddialiť riešenie kontroverznej náhodnej ťažby.
Hajdúchová pripomenula, že novelu zákona o lesoch predložilo Ministerstvo pôdohospodárstva do pripomienkového konania v lete minulého roka.
Už táto verzia z dielne ministerstva obsahovala sprísnenie podmienok náhodnej ťažby, mimovládne organizácie žiadali tento bod ešte spresniť.
Aktuálny návrh ťažbu vôbec nerieši
V rámci rokovania o hromadnej pripomienke Ministerstvo pôdohospodárstva prezentovalo znenie úpravy náhodnej ťažby, ktoré dohodlo s Ministerstvom životného prostredia, čo mimovládne organizácie akceptovali ako dostatočné.
Riešenie malo sprísniť podmienky vykonávania náhodnej ťažby a posilniť postavenie orgánu ochrany prírody, ktorý by mal právomoc takúto ťažbu obmedziť alebo zakázať, ak je v rozpore s režimom chráneného územia.
Návrh, ktorý je však aktuálne predmetom rokovania vlády, podľa Hajdúchovej náhodnú ťažbu vôbec nerieši.
Tá pritom umožňuje lesným hospodárom ťažiť drevo aj v prísne chránených územiach so zdôvodnením, že je to nevyhnutné na odstránenie dôsledkov lykožrútovej či veternej kalamity.
Ochrana hlucháňa
"Náhodná ťažba je jednou z hlavných príčin, prečo prichádzame o vzácnej staré lesy a pralesy aj v prísne chránených územiach a strácame stanovištia vzácnych živočíchov. Príkladom je tetrov hlucháň, ktorý sa dnes dostal na pokraj vyhynutia práve pre ťažbu dreva v starých smrekových lesoch," vysvetlila vysvetlila Miroslava Plassmannová, riaditeľka WWF Slovensko.
"Slovensko vyzvala na riešenie situácie v lete vo svojom komuniké aj Európska komisia. Žiadala zabezpečiť ochranu hlucháňa pred ťažbou v jeho biotopoch. Ďalšie odďaľovanie riešenia tohto problému je tak aj odsúvaním našich medzinárodných záväzkov," dodala Plassmannová.
Polovica ťažby na Slovensku je národná
Rozsah ťažby v slovenských lesoch podľa WWF neustále narastá, ročne sa vyťaží asi 9,5 milióna kubických metrov (m3) dreva, pričom za posledné dve dekády sa objem zdvojnásobil.
Náhodná ťažba predstavuje dlhodobo polovicu celkovej ročnej ťažby dreva na Slovensku.
V roku 2016 bol objem náhodnej (kalamitnej) ťažby 50,3 percenta z celkovej ťažby dreva. V národných parkoch Slovenska medzi rokmi 2000 až 2016 prišla o 12,2 percenta lesov a v piatom stupni ochrany o 5,5 percenta lesa.
