PEKING, BRATISLAVA. Čínska sonda Čchang-e 4 poslala na Zem prvé panoramatické zábery z odvrátenej strany Mesiaca.
Vedci tak mohli urobiť predbežnú analýzu terénu, najmä povrchu Mesiaca v okolí miesta, kde sa sonda nachádza.
Technické problémy
Sonda mäkko pristála na odvrátenej strane Mesiaca 3. januára.
Od tohto pristátia čínsky vesmírny program zverejnil na internete viacero fotografií z povrchu Mesiaca - vrátane stôp, ktoré tam zanecháva lunárne vozidlo (rover) Nefritový králik 2 (po čínsky Jü-tchu). Fotografie aj panoramatický záber robil lander.
Na zábere je vidieť aj rover, ktorý bol v uplynulých dňoch v režime stand-by. Podľa správy Čínskeho národného vesmírneho úradu CNSA sa aparát uviedol do stavu pokoja, aby sa chránil pred mrazivým chladom na odvrátenej strane našej prirodzenej družice.
Vo štvrtok robotické vozidlo obnovilo svoju činnosť.
Nepriame spojenie so Zemou
Hlavnou úlohou projektu sondy Čchang-e 4 je študovať odvrátenú stranu Mesiaca, pričom sa sústredí najmä na minerálne zloženie a štruktúru povrchu prirodzeného satelitu Zeme. Urobí aj nízkofrekvenčné rádioastronomické pozorovania.
Pristátie na odvrátenej strane Mesiaca je pre vedcov veľkou výzvou aj pre to, že nie je možné priame spojenie so sondou zo Zeme.
Vedci na komunikáciu využívajú sondu Čchüe-čchiao, ktorá bola na obežnú dráhu okolo libračného centra L2 (Lagrangeov bod L2) v sústave Zem-Mesiac vyslaná v máji 2018 a na palube má 4,2 m dlhú anténu.
Signál z Čchang-e 4 najskôr putuje na Čchüe-čchiao, ktorá ho preposiela na Zem.
Skúmanie vesmíru z odvrátenej strany Mesiaca by mohlo pomôcť vedcom dozvedieť sa viac o prvopočiatku slnečnej sústavy a tiež o vzniku prvých hviezd vo vesmíre.
Temná strana
Odvrátenú stranu Mesiaca nemožno pozorovať zo Zeme. Ľudovo sa nazýva "odvrátená strana" a je pomerne neznáma.
Na "privrátenú stranu" Mesiaca, viditeľnú zo Zeme, už poslali kozmické lode tri krajiny - USA, bývalý Sovietsky zväz a naposledy Čína. Najnovšie pristátie na Mesiaci je úplne prvé na jeho odvrátenej strane. Už mnohokrát bola pozorovaná z obežnej dráhy Mesiaca, ale nikdy nie zblízka.
Najnovšia úspešná misia dokazuje, že Čína sa čoraz viac snaží vo vesmíre konkurovať a vyrovnať sa Spojeným štátom, Rusku aj Európe - a zo širšieho hľadiska sa zároveň snaží upevniť si postavenie ako regionálna a celosvetová veľmoc.