BRATISLAVA. Za bežných okolností by vlaky na hlavnú stanicu v Bratislave mali prichádzať 30-kilometrovou rýchlosťou. Niektoré však musia spomaliť.
Na stanici sa totiž pokazila výhybka. Ak chce vlak zmeniť koľaj, na ktorej táto výhybka je, a prejsť na inú, musí spomaliť na desať kilometrov za hodinu.
To je len jeden z príkladov meškania bežnej údržby železničných tratí na Slovensku.
"Železničná infraštruktúra na Slovensku je vo veľmi zanedbanom stave. Nezabezpečuje sa ani potrebná údržba jestvujúcich tratí," hodnotí Ján Kovalčík, analytik INEKO. Výsledkom podľa neho je, že parametre a využiteľnosť mnohých tratí sa namiesto zlepšovania zhoršujú.
Slovensko pritom najmä z eurofondov investuje stovky miliónov eur do modernizácie železničných tratí.
Na to, aby mohli medzi Bratislavou a Žilinou jazdiť vlaky rýchlosťou 160 kilometrov za hodinu, išli zatiaľ dve miliardy eur. Ešte stále pritom treba zmodernizovať približne 20 kilometrov na hornom Považí.
Koľaje a železničné stanice na Slovensku má na starosti štátna firma Železnice Slovenskej republiky. Zamestnáva približne 13-tisíc ľudí, a tak je jedným z najväčších zamestnávateľov v krajine.
Pred týždňom odborové organizácie, ktoré združujú zamestnancov ŽSR, vyhlásili štrajkovú pohotovosť.
Na vedenie spoločnosti tlačia preto, že koncom minulého roka sa skončila platnosť kolektívnej zmluvy, podľa ktorej sú zamestnanci ŽSR odmeňovaní, a novú zmluvu sa zatiaľ nepodarilo dohodnúť. Zamestnancom preto hrozí, že prídu o niektoré benefity.
Ak by odbory v ŽSR vstúpili do štrajku, vlaky na Slovensku by sa pravdepodobne zastavili. Nemal by ich totiž kto vypravovať, nemal by kto zoraďovať ich príchod do staníc, nemal by kto opravovať koľaje.
75-tisíc na kilometer
Keď vlani v októbri ministerstvo financií pod vedením Petra Kažimíra zo Smeru ukázalo návrh štátneho rozpočtu, hneď sa ozvali Železnice Slovenskej republiky.
