BRUSEL/LUXEMBURG. Súdny dvor EÚ upozornil v utorok rakúsku vládu, že musí upraviť svoje právne predpisy s cieľom obnoviť rovnosť zaobchádzania so všetkými zamestnancami počas cirkevných sviatkov.
Súd skonštatoval, že priznanie plateného sviatku na Veľký piatok v Rakúsku len tým pracovníkom, ktorí sú príslušníkmi niektorých cirkví, predstavuje diskrimináciu na základe náboženstva, čo právo Európskej únie zakazuje.
To v konkrétnej rovine znamená, že ak Rakúsko nezmení svoje právne predpisy s cieľom obnoviť rovnosť zaobchádzania, súkromní zamestnávatelia majú povinnosť priznať platený sviatok na Veľký piatok aj tým pracovníkom, ktorí sa nehlásia k oficiálne uznaným cirkvám.
Vynechali rímskokatolícku cirkev
V Rakúsku, kde sa väčšina obyvateľstva hlási k rímskokatolíckej cirkvi, je Veľký piatok plateným sviatkom len pre členov evanjelickej cirkvi augsburského a helvétskeho vyznania, starokatolíckej cirkvi a evanjelickej cirkvi metodistickej.
Osobitný režim má umožniť členom týchto cirkví vyznávať svoje náboženstvo v deň, ktorý je pre nich osobitne významný, bez toho, aby od zamestnávateľov žiadali dovolenku.
Pokiaľ člen niektorej z týchto cirkví počas tohto dňa pracuje, má nárok na dodatočné mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok.
Táto právna úprava sa stala predmetom súdneho sporu potom, ako istý Markus Achatzi - zamestnanec súkromnej detektívnej kancelárie Cresco Investigation -, ktorý nie je členom žiadnej z predmetných cirkví, sa sťažoval, že prácou počas Veľkého piatku mu diskriminačným spôsobom bolo odopreté mzdové zvýhodnenie.
Náboženská dikriminácia
Najvyšší súd Rakúska, ktorý sa týmto sporom zaoberá, sa obrátil na Súdny dvor EÚ s otázkou o zlučiteľnosti predmetnej rakúskej právnej úpravy s európskou legislatívou v oblasti diskriminácie z dôvodu náboženstva.
Súdny dvor rozhodol, že právna úprava, podľa ktorej je Veľký piatok sviatkom len pre pracovníkov, ktorí sú členmi niektorých kresťanských cirkví (a tí, ak v tento deň pracujú, majú nárok na dodatočné mzdové zvýhodnenie), predstavuje priamu diskrimináciu z dôvodu náboženstva.
Podľa súdnej inštitúcie z Luxemburgu takúto právnu úpravu nemožno odôvodniť ani na základe opatrení nevyhnutných na ochranu práv a slobôd iných, ani na základe osobitných opatrení na kompenzáciu nevýhod súvisiacich s náboženstvom.
